Červené víno

Hodnotenie trojdielnej verzie. Musím uznať, že takto nakrútený slovenský film mal u mňa naozaj minimálny potenciál ma baviť. Pretože slovenské filmy, a kór filmy o vinohradníctve, vôbec, ale vôbec nemám rád. Ale tento film sa mi naozaj z veľkej časti páčil. A je to pravdepodobne tým, že som čítal knihu od Františka Hečka. Na jednu stranu ma to bavilo preto, pretože som čítal knihu a v príbehu som sa ľahko orientoval, nemal som ani problémy z postavami, respektíve s ich predstaviteľmi, len na zopár výnimok. A spracovanie bolo aspoň scašti také, aké som si to pri čítaní predstavoval, což je ďaľšie plus. Na druhú stranu sa mi nepáčil fakt, že tvorcovia jednoducho odflákli tú časť deja, kde Marek Habžda chodí do Vinohradníckej školy, pretože o tom som vo filme počul asi tak 3 vety, zatiaľ čo v knihe boli o tom celé kapitoly, desiatky strán, tuto nič. Dej sa teda logicky zameriava len na Vlčindol a rozhodne by nakrútenie časti Markova štúdia vo Východnom meste neuškodilo. Ďaľšou časťou, s ktorou som bol vrcholne nespokojný, bol ten záver. Jednoducho natlačený do piatich minut, zatiaľ čo v knihe to bola moja najobľúbenejšia časť, tady toto sa jednoducho nedalo. Ak by som mal hodnotiť kvalitu všetkých troch dielov, musím uznať, že najvydarenejšou časťou bola druhá, ktorá zachytáva obdobie prvej svetovej vojny. Táto časť bola v knihe ozaj krutá a vo filmovej verzii nebola vôbec špatná. Rozhodne veľkú pochvalu zasluhuje herecké obsadenie, ktoré je naozaj výborné a za to som spokojný. Štefan Kvietik ako Urban Habža, či Emília Vášáryová ako Kristína boli jednoducho bezchybní a do úlohy presne sediaci. Rozhodne aj duo Silvester Bolebruch a Šimon Pančucha (nehorázna sviňa) stvárnení Karolom Machatom a Júliusom Vašekom boli excelentní. A vlastne všetci herci svoje postavy výborne zahrali a ja som sa počas tohoto filmu veľmi bavil, ale jednoducho som čakal, že to bude obsiahlejšie, i keď chápem, že ak by to mala byť dopodrobna prenesená kniha na filmové plátno, ten film by musel mať aspoň 6 hodín, či nie viac. Aj tak, čiastočné sklamanie, no zároveň aj potešenie z toho, že v slovenskej tvorbe sa nájde kvalitný film (tých je síce viac, ale hlavne taký, ktorý ma zaujme) a tým Červené víno rozhodne je. Silnejšie tri hviezdičky a spokojnosť. /70%/ (05.01.2011)

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“ 11 rokov pred Tisícročnou včelou Juraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. Kým Tisícročná včela je magický realizmus, Červené víno má bližšie k naturizmu. Moje milované Červené víno (čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno. Tisícročná včela je atmosférickejšia. Ale Červené víno je príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od Jakubiskovej Tisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy. (09.09.2017)

Výborný seriál zobrazujúci realitu života Slovákov na začiatku 20. storočia. Príbeh z prostredia rozhádanej vinárskej rodiny s presvedčivými hercami a realisticky vykreslenými postavami - po počiatočnom entuziazme a nadšení dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli osamostatniť (čím si pohnevali mužovho otca), prichádzajú živelné pohromy, spoločenské problémy, závisť, vojna... Výsledkom je seriál, ktorý nám zobrazuje kruté podmienky života v tých časoch, postupné upadanie rodinného citu, stratu nádeje, dôležitosť priateľstva a ochrannej ruky ale aj hyenizmus a závistlivé neustále podrážanie nôh susedmi a okolím, čím nás núti priznať si, že sa za ten čas vlastne nič nezmenilo. (25.05.2013)

Pěkná úvodní orchestrální hudba Zdeno Lišku. Mohl slovenský film o vinařích dopadnout jinak, než že tam jsou pořád vožralý? Podle tohoto filmu vinař = alkoholik a to né ledajaký alkoholik ale těžký alkoholik v posledním stádiu. Vždyť tady přímo na následky pití alkoholu zemře několik lidí! A kolik se toho tam v důsledku opilosti rozmlátí? A kolik lidských vztahů je tam v důsledku pití poškozeno nebo zničeno? Další nepříjemností je, že to je těžký politický film. Smrdí to falešnou a prolhanou politikou na sto honů. Pak tady máme katolické náboženství zde zastoupené modloslužebným klaněním se svatému Urbanovi a Mikulášovi, vypaseným farářem a čarodějnicí drmolící růženec. A co měla znamenat ta banda žebráků, kterou si pozůstalí pozvali domů, aby se u mrtvého opíjeli kořalkou? 40 % max. (01.05.2020)

Videl som trojdielny film, kde druhá časť bola tvorená veľkou časťou prvého dielu, nedivím sa, že to neskôr upravili. Červené víno je podľa mňa akýsi obraz slovenskej spoločnosti, niečo ako film Je třeba zabít Sekala v Českej republike. Je to dosť smutné dielo, no ukazuje zlo v našich dušiach, závisť, pýchu, naprieky, vykorisťovanie, neschopnosť byť verný a iné vlastnosti. Mrzelo ma, že chlap nezbehol vo vojne proti slovanským národom, že tu urobili zlého zo zajatého srbského väzňa, no dá sa to brať ako ľudský poklesok a to, čo urobil ten Slovák ako pochopiteľné, vzhľadom na to, že mal doma rodinu, no to, čo urobil chlap vo filme Živý bič, mi bolo sympatickejšie, aj keď vždy niekto zlyhal, v jednom filme chlap, v druhom žena. Tu mohol byť rád za svoju ženu, no aj syna. Zlí náboženskí predstavitelia sú symbolom toho, ako hnali do vojny ľudí, no ani to kradnutie nebolo veľmi rozumné, aj keď akoby nastolením nového sveta, ktorý píšu víťazi a porátanie sa s nespravodlivosťou. V niektorých chvíľach film nabral aj pozitívnu atmosféru, no znova to pochovali zlé vlastnosti ľudu a politické rozbroje. Kvietik tu hral jednu zo svojich životných rolí, ozaj mu to išlo svojho času, no tretí diel v sebe akoby nemal iskru, aj keď je už pozitívnejší. Nie vždy správny, no silný film, ktorý stojí za to vidieť. (21.08.2013)