Režie:
Štefan UherScénář:
Alfonz BednárKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Ilja ZeljenkaHrají:
Marián Bielik, Jana Beláková, Ondrej Vandlík, Oľga Šalagová, Eliška Nosáľová, Ľubo Roman, Pavol Chrobák, Adam Jančo, Peter Lobotka, Vladimír Malina (více)Obsahy(1)
Třem místům děje zhruba odpovídají tři myšlenkové okruhy: střetávání se Fajola a Bely s nejistotami první lásky, obraz života v přírodě (kde v starci, jehož sítě v dunajském ohbí čekají na kořist, cítí Fajolo ono neposkvrněné cosi, co tak trýznivě hledá) a pokrytectví a lež na senové brigádě (kde družstevníci kradou, vyhýbají se práci a místní rozhlas šíří politické fráze), Szomolányiho kamera v detailech vystihuje atmosféru, evokuje náladu, promyšleně pracuje s hloubkou ostrosti.
Průkopnické dílo slovenské kinematografie, kterým byl přehodnocen tehdejší směr vývoje a které naznačilo novou cestu (po desetiletích myšlenkové sterility, výrazového schematismu a povstalecko-budovatelského patosu), bývá považováno za první dílo české a slovenské nové vlny. Přináší nejen nový způsob vyprávění (skládání "rozbíjeného" příběhu s důrazem na obrazové vyjadřování), ale i nový pohled na realitu analytickým zaměřením na city a pocity člověka, historické a společenské souvislosti. Postupy pocitového filmu tlumočí Uher vztah mladých k světu neobvyklou poetickou formulací.
Tvůrci narušují vnější dramatismus, napětí je založené na vnitřních kontrastech zdánlivě nezaujatého záznamu (kontrast shonu a klidu, všedností i zvláštností, detailů i celků, kontrast ticha a zvuků). Hledají tak krásu a bolest skutečného citu a každodenního života. Poetickou vnímavost diváka vyvolává i důvěrná reflexe Fajolových vnitřních monologů. Uher uvolnil léta potlačovanou duševní energii slovenského filmu, vyvedl ho z provinční omezenosti a folklorismu. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (122)
Film ktorý pre mňa znamená toľko ako pre slovenskú kinematografiu. Neskutočne nádherný film , ktorý je dokonalý práve tým ako je natočený a ako je nasnímaný. Každé z troch prostredí ktoré sa tu nachádza je vizuálne úchvatné a to všetko vďaka szolományiho kamere. Uher si pomáha rýchlímy prestrihmy. Fotografickými scénami a určitou umeleckosťou ktorá tento film povyšuje na umelecké dielo. Jeho rozhovory na streche majú naivný charakter a pomaly sa rozvíja príbeh lásky medzi fiolom a bellou. Dedina kde fiolo brigáduje dotvára neskutočný kontrast medzi hektickým mestom a chamtivosťou , kde šťastie je cudzie slovo. Roman ešte ako mladý frajer, ktorý predstavuje všetko čím hlavný hrdina pohŕda. Celkové rozdieli medzi dedinou a mestom sú tak krásne dotvorené že až rozumieme fiolovi keď chce radšej zostať na dedine. No a bitúnok na dunaji predstavuje jediné pokojné miesto v celej bratislave kde hlavný hrdina prichádza aby mohol byť sám so sebou a pritom stretáva so starým rybárom ktorý jediné čo chytí je slnko. Pre mňa sa jedná o dokonalý film ktorý ma dojal svojou vizualizáciou aj spôsobom akým bol rozprávaný a práve TO z neho robí film ktorý hravo zmetie VŠETKY české filmy do vrecka. TAKTO sa robí umenie. ()
K filmom Štefana Uhera mám pomerne rezervovaný vzťah, na čom nič nemení to, že som Slnku v sieti pred časom dal spomienkové štyri hviezdičky. Ale dnes zafungoval obyklý proces a po päťdesiatich rokoch som jednu hviezdičku vyhodnotil ako nezaslúženú. Veľmi som ocenil zábery zo starej Bratislavy, rozpamätúval som sa na lesy televíznych antén na strechách, rybárske čerene na Dunaji a atmosféru z dôb, ktoré si pamätám. To všetko výborne nasnímané a citlivo videné. Ale tým to aj končilo. Najodpudzujúcejšie na celom filme boli pre mňa dialógy (pravdepodobne majú pôvod už v Bednárovej predlohe, ktorú nepoznám a ani nechcem poznať). Vybraní neherci ich interpretáciou nijako nevylepšili, skôr naopak. Takže povedané jazykom filmu: Je to bezviš úvod do čs. novej vlny, ale pokiaľ našinec nemá viac ako 50 rokov, je ridky a musí si pripadať, ako tranzistorka topená vo vodách Dunaja. ()
Hotový som... Toto je vážne československý film zo začiatku 60. rokov? Tá kamera je úplne nadpozemská a jedna z najlepších, čo som kedy videl vo filme všeobecne. Každý záber je tu hodný do výstavnej skrinky, Bela je krásna, Fajola/Bielik prvotriedny frajer, Szomolányi je boh a Slnko v sieti ultimátny klenot. (x) ()
Až dodnes jsem si myslel, že Slováci mají jediný film, a to Obchod na korze. A jak vidím, mýlil jsem se. Slnko v sieti je neuvěřitelně milý film, který svítí navzdory faktu, že je černobílý. Přesto z něj plyne samá pozitivní atmosféra. Někdo prožil ve filmu příjemné léto, já dobře strávenou hodinu a půl, a to se počítá. ()
Národná filmová cena na Slovensku už nejaký ten čas nesie názov Slnko v sieti. Hrdé a netradičné pomenovanie pre filmovú cenu slovenskej kinematografie. Rozhodli poverení a každý si odpovedzte sám, či rozhodli správne. Slnko v sieti sa mi dostalo do povedomia len nedávno a rada priznávam nadšenie. Celé spracovanie prináša mnoho novátorských postupov (sugestibilná kamera, réžijný nadhľad, hravá zvuková stránka) vďaka čomu pôsobí veľmi realisticky, v konkrétnych pasážach až polodokumentárne. Postavy sú zvláštne, svojské, reprezentujú predovšetkým mladú generáciu v zmietajúcich sa vzťahoch. Pre mňa najdojemnejšia je integrita Fajolovej osobnosti spolu s jeho pohľadom na svet, kde cez prejavy ľudských rúk zrkadlí realitu bez príkras. ()
Galerie (8)
Zajímavosti (19)
- Hlavného hrdinu Fajola hral neherec Marián Bielik, nahovoril ho však Michal Dočolomanský. (Raccoon.city)
- Celkové náklady na film boli cca 2 300 000 Kčs. [Zdroj: DVD Slnko v sieti, Sme + SFÚ] (rudeboy)
- Prvé slovo, ktoré vo filme vysloví hlavný hrdina Fajolo (Marián Bielik), je “kravina“. (Raccoon.city)
Reklama