Třída - Život poté

To Estonsko prostě umí a tady se tomu trefili na hřebínek.Miluju tu pomalost děje a psychologickou sondu a tady jí je nesmírně hodně.Jeden by řekl,že je to víceméně rejžování z filmu,ono taky,kdo natočí film a hnedka jsou z toho seriály,že ano,ale Estonci prostě měli biják,tak si natočili takový osudy lidí po masakru a doopravdy herecky co zahráli to klobouk dolů,jenom ten díl s tou holkou jak se chtěla dostat ke Kasperovi byla dost vata na místě a podle mě nejhorší díl ze všech a ještě taková už skoro romantika v závěrečným dílu mi trochu smrděla amerikou,protože,že jenom tak z prstu se advokátka zamiluje do kluka co si vystřílel školu,na to bylo málo prostoru tomu víc uvěřit,ale jinak smekám. (03.08.2012)

Síce to už nemá silu Klass, ale stále je to veľmi dobré. Niektoré veci síce pritiahnuté za vlasy, ale ... aj tak som spokojná, stále to pôsobí ako zo skutočného života. Najviac sa mi páčili časti s Theou a Toomasom, aj časť s Kasparom bola dobrá, ale ten koniec ... no čo si budeme hovoriť. Odporúčam! (14.11.2014)

K pokračovaniu filmu Klass niet čo dodať... každá jedna časť priniesla niečo nové a iné, pocity spolužiakov, učiteľov, pozostalých rodičov šikanujúcich a najmä samotného Kaspara, prežívanie jeho priateľky, jedného z jeho šikanérov Tomasa a rodičov Jozefa naozaj dojali. Málokto dokáže pochopiť a vcítiť sa do ľudí, ktorým sa v živote prihodí niečo takéto, myslím, že tento seriál bol naozaj dobre spracovaný a divákom to sprostredkoval najlepšie ako sa to dalo ukázať. v niektorých častiach bol otvorený koniec a mne chýbal uzavretý koniec bez otáznika v mojej mysli :-) - napríklad v časti s Theou a listom od Kaspara a v časti s rodičmi Paula a Andersa. (06.12.2014)

Tak jsem si vyjel trestní zákoník, abych zjistil jestli by u nás mohl člověk dostat podmínku za organizaci a provedení masové vraždy několika mladistvých. Estonský soudní systém, který dá stejný trest obyčejnému sexuálnímu násilníkovi, je lepší než ten americký, to vám povím. První díl byl fajn, zbytek ušel a ten závěr podrývá celovečerní film. (15.02.2015)

Pôvodný film Klass žal po svojom uvedení väčšinou slová chvály, ale mňa zaujal už menej, čo si môžete nakoniec prečítať aj v mojom komentári. Tri roky po udalostiach odohrávajúcich sa vo filme, sa v roku 2010 dostal von sedemdielny seriál mapujúci "život po tom". Estónski tvorcovia v ňom mapujú život spolužiakov, rodičov strelcov a zavraždených, ale aj postáv, ktorých sa tragédia dotkla viac-menej iba okrajovo. Všetko sa začína iba pár minút po spustení streľby v školskej jedálni a jednotlivými dielmi postupne divák prechádza až k súdnemu procesu so strelcom Kasparom (Vallo Kirs). Po zhliadnutí filmu som neočakával od seriálu nič extra, avšak po prvom dieli sa moje očakávania mierne zdvihli len preto, aby hneď ďalším dielom znovu spadli a až do záverečnej časti iba klesali. S odstupom času si tak hovorím, či by nebolo lepšie všetko ukončiť iba spomínaným filmom a do tohto projektu sa zbytočne nepúšťať. Tvorcovia sa síce snažia ukázať to, ako sa s udalosťou vyrovnávajú jednotlivé zainteresované postavy, ale aspoň z môjho pohľadu im to mnohokrát nevychádza. Viaceré konajú zvláštnym spôsobom a sú tak vlastne iba zrkadlom celej dejovej línie seriálu. Zvláštne rozprávanej bez celistvejšieho tvaru, ktorá baví snáď len prvým dielom. Od druhého až po šiesty sa tým ešte akosi divák zubami-nechtami prehryzie, aby si potom pozrel diel záverečný a neuveril tomu, čo videl. Stále premýšľam, či to má byť forma happy endu alebo ukážka prazvláštneho konania estónskej justície v praxi. Toto si musí pozrieť každý a utvoriť si na to vlastný divácky názor. Ja sa smejem a nechápem. Klass - Elu pärast odohrávajúci sa v chladnom, zasneženom prostredí Tallinnu, ukazuje divákovi nielen vzhľad post-sovietskej krajiny, ale najmä to, čo so zmýšľaním ľudí spravila streľba tých, ktorí sa chceli "iba" pomstiť. Tvorcovia seriálu, rovnako ako aj filmu, jednu časť diváckeho publika týmto počinom určite musia baviť. Ja však budem viac skeptický a poviem, že ak už, dianie malo skutočne končiť filmom. Takto sme dostali naservírovaný len akýsi sedemdielny mozaikovitý zlepenec s tým najzvláštnejším možným (a absolútne nereálnym) koncom. (01.12.2016)