Sváko Ragan

„De sú sváko Ragan?" - "Šak vidíte, že tu neny.“ Zo slovenskej dediny mám radšej predsa len temnejšie veci (rodinné ságy Červené víno a Tisícročná včela), ale nedá sa nič robiť, aj "len" komediálny Sváko Ragan je pecka. Jozef Kroner tu je geniálny. Prostredie je mi veľmi blízke, keďže v Myjave som sa narodil, mám tam rodinu a rád chodím do toho rázovitého kraja, obklopeného krásnou prírodou a úžasnými kopanicami. Okrem kameramana, kochajúceho sa typickými dedinkami a lesmi, a Kronera, ktorý je tu fakt za veľkého šéfa, si to poriadne užívajú aj Hana Slivková, Michal Dočolomanský, Zuzana Kronerová, či Oldo Hlaváček. Hlavnou hviezdou je ale bez debaty nezbedný a vynaliezavý Ragan, raz taký raz onaký, ale zakaždým... no skrátka ako povedal rómsky muzikant, pán Ragan, ja vám niečo poviem, čo vám ešte nikto nepovedal, vy ste človek ("No tak to mi ozaj ešte nikto nepovedal."). Svojrázna povaha kopaničiarskeho národa, nezameniteľný slovník s brutálnym prízvukom a huncútske dedinské vzťahy. K tomu víno, jarmoky, kone, humná, šenky, veď to poznáte. A k tomu bombové hlášky ("Nekáž mi tu, neny si farár." alebo "Ogabal, ogabal! Nabudúce ogabeš ty jeho a budete si kvit!"). Negatívne hodnotím občasné, až príliš samopredvádzanie a trošku afektované, neskutočne dlhé scény napr. z rôznych krčiem, kedy postavy rozprávajú celé minúty rôzne vtipy a veselé príhody a hoci to k Myjave patrí, pôsobilo to na mňa skôr ako čudne okostýmovaný Vtipnejší vyhráva. Ceckavé prasce! (19.01.2007)

Kopanyce ich rodným jazykom. Za popularitou televíznej série o svákovi Raganovi nie sú zďaleka len vtipné vyprávanky miestneho ľudového strýca - zabávača. Pretože tie sú vtipné len čiastočne, miestami ide o dosť ošúchané frky. Základom úspechu je profesionálna predpríprava v podobe zvládnutia svojrázneho tvrdého dialektu bielo a malokarpatských kopaníc spolu s perfektnými folklórnymi kompozíciami v podobe tancov, spevov a odevov. Všetko v podaní popredných slovenských hercov, ktorým svojrázny spevavo tvrdý dialekt akoby padol rovno do huby. Plus speváci a tanečníci zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK-u) a Lúčnice. Z Ragana s tróniacim Jozefom Krónerom doslova cítiť pohodu pri nakrúcaní. A cigánsky tanec a spev v prvej časti dodnes považujem za esenciu cigánskeho panku- nespútano odvalenej slobody a voľnosti pri tanci a hudbe. Svetozár Stračina ako skladateľ a Štefan Nosáľ ako choreograf excelovali. Ukázalo sa, že dôkladná znalosť miestneho jazykového dialektu, spôsobu humoru, oblečenia, naturelu, hudby a piesní je polovicou úspechu. Čerešničkou na torte je poukázanie na miestnu honoráciu (advokáti,notári, intelektuáli z okolia hlavného mesta) ako na bandu večne nenažraných vypasených a peňazí chtivých ožralcov, ktorých chráni len ich postavenie,no rozhodne nie intelekt. To je výstižné i pre dnešok. (05.01.2015)

Na kopaniciach som prežil väčšinu života a sváka Ragana sme si tu vždy považovali, hlášky z neho často užívali a presvedčovali samých seba o jeho geniálnosti. Ale keď som si tento trojdielny film konečne po rokoch poriadne pozrel, zistil som, že skreslené očakávania tak úplne nezodpovedajú realite. Tri hodiny filmu postrádajú jednotný príbeh, jedná sa o sériu kratších vtipných príhod, humor nie je extra sofistikovaný a pravidelne sa to celé zvrhne na niečo ako posedenie ľudových rozprávačov. Ovšem v čarovnom podaní solídnych hercov, ktorým celkom ide tunajšie nárečie aj záhoráčtina pri prechode do Jablonice alebo Senice. Veľmi dobrá je aj výprava, v polovici 70. rokov ešte nebol problém zohnať originál krojované tetky do komparzu, kopa domov bola v pôvodnom stave aj s vybavením. Ako vlažný lokálpatriot teda mierne nadhodnotím a dávam štyri podrážky, čo prešúchajú aj dlážky. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam. 1. časť "Pekný porjadek, po obci kdosi kradne hyd a pány prísažní sa zapjerajú!" Garbiar a podrichtár Ragan so svojimi pobočníkmi Matejkom a Mlsnom vyrieši prípad ukradnutej hydiny aj mimomanželského pomeru Jariabka s Krónerovou (vďaka tejto scénej sa v našej rodine desaťročia tradovala hláška "do Egypta tavy dojit a do Turecka levôv pást"), pomedzi to sú folklórne vložky z cigánskeho tábora aj brezovskej krčmy, kde sa to medzi štamgastmi zvrhne na špeciál Vtipnejšieho vyhráva, venovaný svokrám. Herecky poteší skoro nespoznateľný Krajíček, dobový dojem pokazí eternitová strecha v 14. minúte. Za tri a pol ceckavých prasiec z Pustej Vsi. "Predevšetkým majte na starosty, aby tí viselci boli daní do háreštu a aby ich tam dobre zondjeli!" 2. časť "Myjavania majú odrané rite!" "Šak sa to nerýmuje!" "Ale je to pravda!" Sváko kšeftuje na jarmokoch s podošvami aj ošípanými, trochu stráca "honór" z prvej časti nákupom jeleních koží od pytliakov, povozí Dočolomanského na ringišpíli a Tarageľ na opušťáku mu povypráva jako to chodí u leccôv. Vtipnejší vyhráva, tentoraz aj s účasťou Olda Hlaváčka, je tematicky zameraný na rivalitu medzi Myjavou a Brezovou (neviem nakoľko je táto téma ešte živá, ale za mojich pubertálnych čias v 90. rokoch to ešte mierne tlelo) a ako dobová anomália sa mi javí kolotoč na elektrinu. Na záver samozrejme nechýba folklórne okienko. Za tri a pol paprče od madu. "Chot a líž!" 3. časť "Čo sa deje? To ho príjmate do nejakého cechu? Asnaj viselcôv, nyje!?" Najprv sa špásuje na páračkách, napríklad šikanovaním Bednárika, potom Ragan a strýco Marcin análne stimulujú koňa paprikou k vyšším výkonom, aby ho následne vyhandloval na senickom jarmoku, na záver je zabíjačka s účasťou honorácie, kde sa stihne aj fašiangové folklórne okienko a Vtipnejší vyhráva na tému kvality vína zo Záhoria. Za tri a pol vykŕmeného moráka. (24.07.2024)

To najlepsie zo slovenskej dediny. Z jednej strany Slovacko sa sudi a z druhej zahoracky svako - a potom, ze tu kultura nebyla... Co vznikne, dyz sa zkrizi opica s korytnacku? Zahorak v prilbe ;]] Na vojne reve porucik: Nastuuuuup! A ony Indro sa vydrape na prvy stlp, co zbada. A oficir sa ho pyta: Z ktoreho si druzstva? JRD Gajary! ____A tak podobne ;]] (11.08.2005)

Kroner ako nezastaviteľný rozprávač ľudových príbehov a vydarených vtipov. Sekunduje mu kompletná zostava staršej generácie hercov a vzniká nezabudnuteľná vianočná zmes zábavných príbehov. Výborná réžia sa nezaprie, všetci herci robia presne to, čo majú, a rozdelenie do troch častí po jednej hodine je ideálne. –––– Kdo by kradeu, šak ste všeci tu. (27.12.2013)