Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Kto by mohol zabudnúť na obl'úbenú postavu Sváka Ragana v hereckej kreácii neopakovatel'ného Jozefa Krónera? Trojdielny televízny film Sváko Ragan, ktorý vznikol podl'a poviedok Ela Šándora, si už pri svojom prvom uvedení pred mnohými rokmi okamžite získal priazeň divákov. Priniesol nielen dobrú zábavu, ale aj príťažlivý pohl'ad na svet myjavskej lokality s mnohými rázovitými zvykmi a postavičkami a vtipne využívaný dialekt, najmä myjavský a brezovský. Nad tým všetkým však dominuje schopnosť Sváka Ragana vynájsť sa aj v tých najnepríjemnejších situáciach...
Brezovskí garbiari boli známi nielen kvalitou svojich výrobkov, ale ischopnosťou svoje výrobky na jarmokoch úspešne popredať. Vel'a sa po jarmokoch a trhoch v blízkom i vzdialenejšom okolí Brezovej nachodil aj Sváko Ragan a nečudo, že na svojich obchodných potulkách zažil aj kadečo veselého a spravil nejeden vydarený, ale i menej vydarený "kšeft"...
Scenárista Bedřich Voderka s režisérom Martinom Ťapákom obrátili pohl'ad v tretej a poslednej časti filmu aj na túto dôležitú časť Sváčkovho života. Sváko Ragan má už dospelého syna Ščevána, ktorého treba dôkladne priučiť otcovskému garbiarskemu remeslu a najmä zasvätiť ho do fígl'ov "gšeftovania s partiékou". Dcéra Juda je zasa pomaly zrelá na vydaj a treba sa rozhodnúť pre toho najlepšieho pytača, čo iste nie je jednoduché... (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (65)

Bilky 

všechny recenze uživatele

Herecký koncert majstra KRÓNERA a veľmi pekne vykreslené charaktery postáv, jedovaté slovenské neresti a bohatý naturel - to fšetko nájdete ftomto kultovom seriály,ktorý som dlhé roky ignoroval (aj vďaka debilným vysielacím časom) a až teraz som k nemu "dospel" Miško si tu švihol postavičku právnika ako predzvesť jeho životnej úlohy v TISÍCROČNEJ VČELE a tie Jožkove prekáračky sú skvosty. Bohuotcuprisahám! :) ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Staré časy slovenského vidieka, jarmoky a veľa humoru. Jozef Kroner v jednej zo svojich životných rolí. Vyše tri hodiny filmu rozdelených do troch dielov určených pre televíziu, ponúka spolu s našimi významnými hercami a herečkami minulosti skutočnú zábavu. Hudba je typicky slovenská, nárečie v plnej sile a navyše mi to vždy pripomenie mojich kamarátov Raganových. K piatim hviezdam tomu chýba akurát celistvejší, spojitejší scenár bez hluchých miest. Keď to však porovnám s našou dnešnou tvorbou, Sváko Ragan je ďaleko vpredu. ()

Reklama

Autogram 

všechny recenze uživatele

Kroner ako nezastaviteľný rozprávač ľudových príbehov a vydarených vtipov. Sekunduje mu kompletná zostava staršej generácie hercov a vzniká nezabudnuteľná vianočná zmes zábavných príbehov. Výborná réžia sa nezaprie, všetci herci robia presne to, čo majú, a rozdelenie do troch častí po jednej hodine je ideálne. –––– Kdo by kradeu, šak ste všeci tu. ()

anderson 

všechny recenze uživatele

Kult kultov. Teda pre ľudí ktorí rozumejú mentalite tohto kúta západného Slovenska. Tí ostatní by to radšej nemali hodnotiť, ani pozerať. Skrátka úzkoprofilová nadčasová zábava. A JOZEF KRONER ? Ako rodákovi z úplne inej časti SR mu musím vyseknúť hlbokú poklonu, v tom s akou ľahkosťou sa vžil do tejto role. (11.4.2006) ()

javlapippi 

všechny recenze uživatele

Na kopaniciach som prežil väčšinu života a sváka Ragana sme si tu vždy považovali, hlášky z neho často užívali a presvedčovali samých seba o jeho geniálnosti. Ale keď som si tento trojdielny film konečne po rokoch poriadne pozrel, zistil som, že skreslené očakávania tak úplne nezodpovedajú realite. Tri hodiny filmu postrádajú jednotný príbeh, jedná sa o sériu kratších vtipných príhod, humor nie je extra sofistikovaný a pravidelne sa to celé zvrhne na niečo ako posedenie ľudových rozprávačov. Ovšem v čarovnom podaní solídnych hercov, ktorým celkom ide tunajšie nárečie aj záhoráčtina pri prechode do Jablonice alebo Senice. Veľmi dobrá je aj výprava, v polovici 70. rokov ešte nebol problém zohnať originál krojované tetky do komparzu, kopa domov bola v pôvodnom stave aj s vybavením. Ako vlažný lokálpatriot teda mierne nadhodnotím a dávam štyri podrážky, čo prešúchajú aj dlážky. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam. 1. časť "Pekný porjadek, po obci kdosi kradne hyd a pány prísažní sa zapjerajú!" Garbiar a podrichtár Ragan so svojimi pobočníkmi Matejkom a Mlsnom vyrieši prípad ukradnutej hydiny aj mimomanželského pomeru Jariabka s Krónerovou (vďaka tejto scénej sa v našej rodine desaťročia tradovala hláška "do Egypta tavy dojit a do Turecka levôv pást"), pomedzi to sú folklórne vložky z cigánskeho tábora aj brezovskej krčmy, kde sa to medzi štamgastmi zvrhne na špeciál Vtipnejšieho vyhráva, venovaný svokrám. Herecky poteší skoro nespoznateľný Krajíček, dobový dojem pokazí eternitová strecha v 14. minúte. Za tri a pol ceckavých prasiec z Pustej Vsi. "Predevšetkým majte na starosty, aby tí viselci boli daní do háreštu a aby ich tam dobre zondjeli!" 2. časť "Myjavania majú odrané rite!" "Šak sa to nerýmuje!" "Ale je to pravda!" Sváko kšeftuje na jarmokoch s podošvami aj ošípanými, trochu stráca "honór" z prvej časti nákupom jeleních koží od pytliakov, povozí Dočolomanského na ringišpíli a Tarageľ na opušťáku mu povypráva jako to chodí u leccôv. Vtipnejší vyhráva, tentoraz aj s účasťou Olda Hlaváčka, je tematicky zameraný na rivalitu medzi Myjavou a Brezovou (neviem nakoľko je táto téma ešte živá, ale za mojich pubertálnych čias v 90. rokoch to ešte mierne tlelo) a ako dobová anomália sa mi javí kolotoč na elektrinu. Na záver samozrejme nechýba folklórne okienko. Za tri a pol paprče od madu. "Chot a líž!" 3. časť "Čo sa deje? To ho príjmate do nejakého cechu? Asnaj viselcôv, nyje!?" Najprv sa špásuje na páračkách, napríklad šikanovaním Bednárika, potom Ragan a strýco Marcin análne stimulujú koňa paprikou k vyšším výkonom, aby ho následne vyhandloval na senickom jarmoku, na záver je zabíjačka s účasťou honorácie, kde sa stihne aj fašiangové folklórne okienko a Vtipnejší vyhráva na tému kvality vína zo Záhoria. Za tri a pol vykŕmeného moráka. ()

Galerie (4)

Zajímavosti (9)

  • Skutočný Sváko Ragan sa volal Martin Lacko a narodil sa v roku 1847 na Brezovej ulici. (Jaroo)
  • Filmovalo se také na hradě Červený kameň. Filmovalo se i v obci Vrbová a Lakšárská Nová Ves. (M.B)
  • Režisér Martin Ťapák sa rozhodol aj pre Záhorskú Bystricu napriek tomu, že dej sa odohráva prevažne na Myjavských kopaniciach. Dôvodom bola zhodná architektúra oboch lokácii. Na základe rozprávania starších bystričanov vieme, že niektoré humorné scénky v druhej časti (ako napr. jazda na kolotoči, prevoz truhly aj s muzikantami na voze) boli sfilmované na základe prerozprávania tecinky Marky z dolného konca pánovi Krónerovi. (10kacena)

Reklama

Reklama