Štyridsaťštyri

"Glavy hore, junáci"...kričia Srbi v mestečku Kragujevac. Štyridsaťštyri odsúdených kráča pomaly, v smutnej atmosfére a niet sa čo čudovať, pretože popravčia čata už čaká...Veľmi kvalitný film z obdobia 1.svetovej vojny, kde sa P. Bielik ako režisér nestratil ani v bojových scénach. V prvom rade ide o súboj charakterov, silnej témy a na tom sa dá vždy stavať. Vzniklo dielo, na ktoré môžme byť hrdí, ktoré trúfam si povedať, dnešná slovenská kinematigrafia nedokáže prekonať a ako námet celosvetovo zrozumiteľný, by bol vhodný remaku. Svojím protivojnovým posolstvom veľmi pripomína slávne Kubrickove Cesty slávy. Bolo by zaujímavé sledovať ako by si s tým hollywood poradil. Vyčítať mu možno iba príliš poetický úvod z až príliš ľúbeznou slovenčinou, ktorá mi trošku kazí výsledný dojem. Je to ale iba malý nedostatok, ktorý si v priebehu filmu množstvo postáv vykompenzuje nadávkami na všemožný spôsob (jebem ti!, hovädo!,hovädo!,hovädo!...). Trochu zamrzí, že Bielik už nešiel do detailov okolo popravy, ale pri čítaní knihy o tejto udalosti mi behá mráz po chrbte. Jeden z popravených napríklad tesne pred smrťou vykríkol: "Za nami idú bratia Srbi a tí nás pomstia!" Vzhľadom na rok výroby môžme vtedajšej generácii tvorcov iba závidieť a pre dnešných, môžu byť stále vzorom. Prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť.....100%. (01.10.2009)

Tento film jsem kdysi dávno viděl v televizi jako kluk, pak ještě párkrát, ale dodnes si pamatuji, jakým dojmem na mne zapůsobil. Kragujevacká vzpoura trenčínského pěšího pluku v Kragujevaci byla jedním ze tří významných protirakouských vystoupení našich vojáků vedle Rumburku a boky Kotorské. Těžko hodnotit autentičnost děje, ale filmové zpracování P. Bielika bylo jedním z největších počinů slovenské kinematografie. Snad jen dvě maličkosti mi nedovolily dát plný počet hvězdiček. Nebylo zřejmé, jak se Viktor dostal z ruského lazaretu přes frontu domů, a to, jak jej pak našla jeho manželka v lazaretu rakouském. (12.11.2023)

Paľo Bielik je nejtalentovanějším slovenským režisérem hraného filmu v poválečném Československu. V jeho filmech se objevují silné nacionální motivy, dá se říct, že zrcadlí jeho národní hrdost. Právě toto jeho přesvědčení dodává jeho dílu punc poctivosti. Nezapře Plickovu školu, osobně se domnívám, že pokukoval hodně po ruské kinematografii, odkud převzal ducha hrdinství, silnou dramatizaci až patetičnost. Na celkovém vyznění to ale spíše přidává nežli ubírá. Příběh se rozebírá pomaleji, aby v druhé půli nabral na tempu. Pokud mě paměť neklame, jde o první slovenský film zasazený do první světové války. (29.11.2016)

Tento film - tak ako vlastne väčšina Bielikových - je dokonalou ukážkou toho, ako spojiť komerčný úspech a maximálnu kvalitu. Ďalší zo slovenských filmových skvostov, ktorý si zaslúži čestné miesto v pomyselnej sieni filmového neba. Výborný námet, výborné spracovanie, výborné obsadenie, výborná hudba, výborné hlášky, výborný pomer romantiky, akcie, humoru i dojatia... Čo je to päť hviezdičiek; tento film je hodný celej galaxie! :) (06.06.2013)

Príbeh sa zdá na začiatku predvídateľný. Mladý muž sľúbi svojej žene, že sa vráti z vojny. Lenže prvé zábery hovoria o niečom inom. Ako to teda Bielik s divákom myslí? Hlavne sa snaží natočiť plnokrvnú drámu z prvej svetovej vojny na európskej úrovni. S hutným scenárom, ktorý má niekoľko dejových fází, strieda akciu s emotívnymi momentami, miestami je melodramatický, inokedy hrdinský, úplne na konci trochu zbytočne patetický. Pre mňa uveriteľnejší historický film, ako napríklad Majster kat, ale najmä dramaturgicky vyvážený. Po všetkých stránkach veľmi solídny (možno aj prvotriedny) slovenský film 50. rokov na európskej úrovni. Avšak trochu už z pohľadu prihliadajúcom na dobu vzniku. Taký menší konkurent príbehu Na západnej fronte kľud. (22.07.2014)