Choď a nelúč sa

Dosť zvláštne pokračovanie filmu Život na úteku. Ten mal o čom rozprávať a aj réžia a príbeh celkovo mi prišiel dosť prehľadný a pomerne zaujímavý. Choď a nelúč sa je akýsi podivný hybrid, kde sa čudne preskakuje od jednej témy k druhej, zaujímavé momenty sú bez zvuku, tie nezaujímavé naťahované až to začína byť nudné a čo je najhoršie hudobný skladateľ asi skúšal experimentovať, pretože toto znelo na vojnový film až príliš moderne, rozumej nevhodne. Herecky kvalitne obsadený film, hoci Kňažka som nikdy nemusel, ale bohužiaľ hrať akosi nebolo čo. Je to jeden z tých filmov, o ktorých sa dá povedať, že to nemalo ani hlavu ani pätu. Škoda času. 40%. (25.09.2014)

Pokračovanie príbehu Kukorelliho, kde sa ale on už nezdá byť hlavnou postavou. Partizánsky film so všetkými zodpovedajúcimi klišé, ale v rámci možností doby prijateľnými. Ruština bola v tej dobe povinná, takže sa nikto neobťažoval s titulkami pre ruské dialógy. Hudba mi nevadila, skôr to zvláštne lámanie scén/kapitol so zastavením obrazu a oddelením akýmsi hudobným gongom. –––– Dokiaľ môžete brániť, bráňte. Ustúpiť môžete iba pred smrťou. To mu odkážte. (30.08.2015)

Tento film byl určen sentimentálním polyglotům. Hodně času se v něm mluvilo lámanou ruštinou a zněla k tomu naprosto nevhodná diskotéková hudba. Kvietik, kvůli kterému jsem chtěla film vidět, je ve dvou scénách. Takže po zralé úvaze nenacházím důvod, proč se na tento snímek podívat kdykoliv znovu. Snad jen jako protipól současné tendence zapírat existenci východní fronty. (01.11.2014)

Dávno som nevidel tak nepodarený "vojnový" príbeh. Šablónovitý, klišovitý, naivný. Zopár svetlých stránok výsledný chabý dojem nevytrhne. Herci hrajú, ako keby sa im vôbec nechcelo. Doslova príšerný je M. Kňažko, ktorý z toho urobil paródiu a to už ďalej nerozoberám, že mal predstavovať Kukorelliho. Film má toľko chýb, že to až nie je možné. Najzaujímavejšie sú púšťané zvuky víchrice, pritom je zjavne všade bezvetrie, alebo nepochopiteľné "prestávky" so zastavovaním obrazu. Hudba K. Svobodu nie je zlá, ale do filmu sa vôbec nehodí. (20.11.2008)

Pokračovanie filmu Život na úteku dopadlo ešte horšie ako prvá časť. Hlavným hrdinom filmu je opäť bývalý dôstojník letectva Ľudovít Kukorelli, ktorý sa po tom, ako opustil slovenskú armádu pridal k odboju a stal sa náčelníkom štábu partizánskej skupiny Čapajev, ktorej náčelníkom štábu bol Ivan Baľuta – Jagupov a ktorá vyvíjala svoje aktivity na východnom Slovensku, kde mala primát. Išlo hlavne o priestor Slanských vrchov. Aj tento film je skôr životopisom svätého, ako objektívnym pohľadom na túto významnú postavu partizánskeho hnutia u nás. Konanie niektorých postav mi pripadalo nelogické, čudné, záverečná „bojová“ scéna musela pôsobiť smiešnym, trápnym dojmom už v čase , keď mal film premiéru v kinách. Obidva filmy o Kukorellim vznikli na základe žurnalistických kníh Emila Kadnára Komu bič a komu ruže (1966) a Smrť prichádza na úsvite (1972). V 70. rokoch 20. storočia sa obeťou normalizačnej kinematografie stal aj iný partizánsky veliteľ – kapitán Ján Nálepka, o ktorom Martin Ťapák nakrútil v koprodukcii s Bieloruskom širokouhlý film Zajtra bude neskoro (1972). Film Choď a nelúč sa sa zásluhou spoločnosti Řitka video dočkal uvedenia na dvd, pre mňa je však nepochopiteľné, že prvá časť filmu pod názvom Život na úteku uvedená nebola. (09.02.2011)