Dáždnik svätého Petra

„A slovenská tvrdá pôda drobno skvitá, šťúple klasí; sej len do nej, čo sa oddá. Túžiť možno, ale škoda od nej žiadať ananasy,“ napísal raz Hviezdoslav a platí to presne aj o komédiách, ktorých sa na Slovensku veľa dobrých neurodilo. Film Dáždnik svätého Petra je takým ananásom, a osviežujucim. Je zázrak, že takýto kvalitný film mohol vzniknúť v dekáde komunistického teroru. Je tragédia, že jeho tvorca Vladislav Pavlovič neprežil dekádu normalizácie, ktorá začala 11 rokov potom. (23.07.2020)

Báječná rozprávka. Bavil jsem se exaltovaností slovenských herců. Hlavní ženská postava byla náležitě roztomilá. Jeden z důvodu vzniku filmu nejspíš byla propaganda proti církvi. Jak jinak si vysvětlit, že se farář zuřivě bránil připuštění zázraku. Vždyť by to "normálně" hrálo do karet doktríně jeho zaměstnavatele. Nemyslím boha, myslím církev, co je jak známo velký rozdíl. (07.12.2022)

Díky filmové řežbě od Wacoslava jsem objevil další starý filmový československý klenot (s maďarskou koprodukcí). Na jednu stranu mi přišel jako krásná a mile naivní pohádka pro dospělé, která mě svoji výpravou a barevnosti připomněla Dařbujána a Pandrholu. Na druhou stranu v něm ovšem lze nalézt i další rozměry. Umně poukazuje na lidskou hloupost, krásně se opře i do církve a k tomu dokáže pobavit. Jako celek na mě tento film působil téměř dokonale a jeho příjemná atmosféra mi v hlavě zůstala ještě dlouho po setkání s ním. Za to posílám čtyři hvězdy. (25.01.2021)

Miestami celkom pekná komédia, no podľa mňa je to skôr taký obyčajný ľudový film o poverčivosti a naháňaním sa za majetkami u bežného ľudu. Mnohé vlastnosti sú tu pekne parodované, no podľa mňa sa do tých dedinských rečí málo pustili, lebo ešte dnes vídam úplne banálne nezmyselné klebety a presadzovanie zlých vlastností u ľudí, u ktorých by som to popri iných ľuďoch nepovedal a to sa filmy kedysi spolupodieľali na vývoji národa, takže keby správne zaťali, mohli sme sa vyhnúť aj iným veciam. O ľudovej hlúposti teda dobré, no mierne. Inak už mi lezie na nervy to označovanie ľudí ako Gregorič, pôvod to má u južných Slovanov, takže by to malo byť Gregorić, poslovenčené to píšeme Gregorič, pomaďarčené Gregorics, raz mená prekladáme, raz nie, raz im pridávame koncovku ová, raz nie, proste viditeľný chaos. Ale späť k filmu. Bol nenáročný, nebol prehnane dlhý, proste v mnohom taký starosvetský film, ktorý si aj farárov zobral na mušku, ale tak neohúril a ani nesklamal, takže tri hviezdy mu právom odo mňa patria. (04.07.2013)

Naivné herectvo aj naivný príbeh zodpovedajú roku vzniku filmu, menej už trochu neprirodzené a príliš saturované farby, ktoré do čiernobieleho filmu pridali reštaurátori. Pohľad na nádhernú modrú oblohu a sýtočervený dáždnik poteší oči a ucho zase ľúbozvučná slovenčina staršieho vydania. Dedičstvo rozháda slušnú rodinu tak, že nakoniec prídu na rad až sekery a z nábytku zostanú iba triesky. O dáždnik v dedičstve záujem nie je a ten sa stane zvláštnou zhodou okolností zdrojom zázrakov a uctievanou relikviou v malej dedinke. (27.01.2014)