Režie:
Harald ZwartScénář:
Jessica PostigoKamera:
Geir Hartly AndreassenHrají:
Lily Collins, Jamie Campbell Bower, Lena Headey, Jonathan Rhys Meyers, Kevin Durand, Robert Sheehan, Jared Harris, Kevin Zegers, Aidan Turner, Jemima West (více)VOD (3)
Obsahy(2)
Clary je obyčejná patnáctiletá holka, která žije v New Yorském Brooklynu se svou mámou. Má poklidný život jako ostatní, až do okamžiku, kdy se večer v klubu stane vražda a ona je jediná, která ji v zaplněném klubu vidí. Tělo zavražděného se navíc hned vypaří. Clary začne vidět to, co ostatní ne a slyšet to, co ostatní ne. Hned na to po náhlém a nevysvětlitelném zápase s podivným stvořením zmizí i její máma. Při pátrání po ní začíná Clary odhalovat temná tajemství o skrytém světě stínů, který odedávna existuje hned vedle toho našeho. Potkává bojovníky – Lovce stínů - napůl lidi a napůl anděly, kteří po staletí plní roli strážců a ochraňují lidstvo před dalšími obyvateli jejich světa. Před vlkodlaky, upíry a dalšími démony a silami zla. Tváří v tvář všem legendárním tvorům hrůzy se Clary přidává k Lovcům stínů a objevuje v sobě odvahu, sílu a schopnosti, o nichž neměla dosud nejmenší tušení. Stojí před ní úkol najít dávný pohár, jenž by měl být klíčem k nalezení její mámy. Zjišťuje, že její máma také bývala Lovcem stínů a ona sama do skrytého světa démonů a andělů patří. Clary a její noví přátelé a spojenci navíc zjišťují, že čelí hrozbě, která může rovnováhu mezi dobrem a zlem převážit na stranu temna. (Bontonfilm)
(více)Videa (13)
Recenze (491)
Výborný fantasy film, který od začátku na nic nečeká a hned nám nabízí mnoho akce. Po hodince pak přijde 15 minutový útlum, kdy to je celkem nuda, načež následně se film opět vrhá do akce, která trvá až do konce filmu. Hodně se mi líbilo, že ve filmu je skoro pořád nějaká akce, jsou tam bitvy mezi lovci stínů, démony, vlkodlaky. Líbila se mi i hlavní představitelka Lily Collins. A co se týče té katedrály (institutu), mám pocit, že se tvůrci inspirovali seriálem Svatyně. ()
Film si ukousl tak velké sousto, až ho zadusilo. Působí jako úvod minimálně k trilogii, má tolik motivů, postav a děj se vrhá do stále nových zákrut a odboček, až se chatrná stavba zbortí a divák má nepříjemný pocit, že sledoval jakousi míchanici, která byla naprosto o ničem. Přitom začátek vypadal nadějně. Měli scénář buď osekat nebo z toho udělat seriál. ()
Až na otravnou romantickou zápletku film docela ušel. Takový klasický, nenáročný fantasy příběh, od kterého se nedá očekávat nic výjimečného. Za velkou výhodu se dá počítat hlavně to, že film má svižný děj a neustále se tam něco děje, takže pokud jste ochotni přetrpět to klasické fantasy klišé o obyčejném teenagerovi, který zničehonic zjistí, že není tak obyčejný jak se na první pohled mohlo zdát, tak vám film určitě doporučuji. Já se přiznám, že mám tyhle nenáročné fantasy ságy celkem rád. ()
Na to, pre akú divácku obec je tento film poskytnutý, ide v mnohých momentoch o dosť razantnú drsňárnu, plnú tvrdých akčných scén, slizkých démonov a strašidelných čarodejníc. Lenže stále sa nedá prehliadnuť, že ide len o ďalší pokus nadviazať na komerčný úspech jednej nemenovanej tínedžerskej ságy, ktorá pred 6 rokmi rozpútala bitku medzi štúdiami, pri ktorej sa hlavúni chytia každej, čo i len minimálne komerčne úspešnej knižky pre mladých. Komerčne to síce v tomto prípade nedopadlo najlepšie, ako film je to však obstojná temná fantasy, so síce infantilnými dialógmi a mišmaš príbehom, ale zato vydareným vizuálom. ()
Galerie (87)
Photo © Sony Pictures Entertainment (SPE)
Zajímavosti (31)
- Než Robert Sheehan získal roli Simona Lewise, musel se sejít s hlavními představiteli Lily Collins a Jamiem Campbell Bowerem v Torontu, aby tvůrci filmu zjistili, jestli chemie mezi herci nedá filmu špatný dojem. (Fevas)
- V scéne, kde Jace (Jamie Campbell Bower) sedí pri klavíri s Clary (Lily Collins), je po jeho ľavej ruke vidieť obrazovku. Obraz je čiernobiely, no je tam zobrazená postava slávneho klaviristu 20. storočia, Glenna Goulda, ktorý hral takmer len Bachovu tvorbu. Gould sa vyznačoval neortodoxnými metódami hrania. Napríklad, sedel na veľmi nízkej stoličke a tiež si počas hrania spieval, pretože vravel, že klavír nevydáva taký zvuk, ako by on chcel. (Ranewen)
- Ve scéně, kdy Simon (Robert Sheehan) a Isabelle (Jemima West) přiběhnou do dómu a Isabel říká, že je potřeba zatáhnout za páku, aby se dóm zavřel, je páka ve spodní poloze, přestože ji Hodge (Jared Harris) při posledním zatáhnutí nechal v poloze opačné. (bugfoot)
Po všetkých tých Hostiteľoch a Nádherných Bytostiach, tu máme ďalší chabý pokus o rozpútanie Twilight-like mánie. A na rovinu, ani s Nástrojmi smrteľníkov to nevyšlo. Jedného nástupcu v podobe prekvapivo veľmi znesiteľných Hunger Games tu už máme a ďalší nie je vôbec potrebný. Existujú síce horšie knižné adaptácie, ale Nástroje sú aj napriek tomu len zbytočne preplácané, bez zmyslu a hlavne sa pokúšajú žaner fantasy vystavať na neexistujúcej, resp. nerozvinutej mytológii. Základná myšlienka tajného sveta upírov, vlkolakov a všemožných iných monštier, v ktorej sa rozvíja ďalší infantilný ľúbostný trojuholník, nie je nijako zvlášť komplikovaná. Zo začiatku film v podstate pútavo predostrie fungovanie fiktívneho sveta, ale problém nastáva v momente, keď ho s pribudajúcimi minútami absolútne nijako ďalej nerozvíja. Divákovi jednoducho len stroho predkladá jeden magický výjav za druhým (napr. neviditeľné budovy, magické portály, tajné spolky, špeciálne zbrane, záhadné predmety atď.). bez toho aby vysvetlil ich podstatu alebo hlbší zmysel v príbehu. Namiesto toho sa príbeh snaží vyplniť nezmyselnými, pre dej nepodstatnými odbočkami ako napríklad boj s tlupou upírov, len aby dej pôsobil akčnejšie. Tomu všetkému nedopomáha ani chabý scenár, ktorý postávam kladie do úst pomerne nedôveryhodné repliky a ich chovanie činí skratovým a účelovým (viď napríklad scéna po prvom bozku, kde sa doslovne zo sekundy na sekundu rozvinie hádka kvôli ničomu alebo elementárna nelogika chovania postáv zasadených v reálnom svete, ktoré veria fantasy výjavom od prvej chvíle a vôbec sa nad ničím nepozastavujú). Pomerne slušní herci sa potom snažia úplne zbytočne. Jonathan Rhys-Meyers hrá presnú kópiu zákerného Draculu z rovnomenného tohtoročného seriálu, a taká Lily Collins pôsobí dojmom krehkej dievčiny a hravo dokáže vzbudiť sympatie, ale zvyšok sú len nevyužité vedľajšie postavy, u ktorých je maximálne jedno, či sa dožijú záveru (a navyše sa po celý čas premávajú v otrepaných kožených emo-kostýmoch). V niektorých situáciách film nechutne zachádza do kŕčovitých, infantilných momentoch ako keď napríklad približne v polovici začne hrať balada od Demi Lovato. Chápem zameranie na slintajúce 13-ročné pubertiačky, ale myslím, že aj tie by sa bez presladenej hitovky súčasnej teen-hviezdičky zaobišli. Aby som len nekritizoval, tak zase o vyslovený odpad sa nejedná. Vizuálne vyzerá film pútavo. Trikovými sekvenciami nijako nešetrí a rôzne fantasy prvky servíruje divákovi s dvojminútovou pravidelnosťou (len by to chcelo vystrihnúť trápne hádzanie predmetov „do kamery“ kvôli 3D efektu). Napriek vyše dvojhodinovej dĺžke má slušné tempo, nakoľko od úplného začiatku do samotného konca sa v ňom niečo deje, zoznamuje diváka s novým svetom, servíruje mu zručne natočené akčné sekvencie (v rámci teenegerských fantasy) a tak uplynie prekvapivo svižne. Vo výsledku sa na Mortal Instruments teda pozerá bezproblémovo (ale pre väčšinu určite len jednorázovo), len nabudúce by to chcelo oprostiť sa od toho striktného zamerania na výhradne dievčenské publikum. Po sérii troch podobne neúspešne zadaptovaných kníh v tomto roku – ako kvalitne (to je vždy subjektívne) tak finančným prepadom v kinách (tu sa tá objektívnosť nedá uprieť) by neuškodila zmena. Mortal Instruments mal minimálne predlohovo možnosť naservírovať plnohodnotnejšiu fantasy. Nabudúce sa len zbaviť všetkých tých „twilight-klišé“ a pátosu. PS: tie zjavné vtípky namierené proti sérii Twilight sú ináč najsebeckejší výkon roku, nakoľko od filmu, ktorý je ako „twilight-copycat“ akurát zasadený v odlišnom svete to pôsobí dosť nemiestne (OK, Nástroje sú o nepatrný stupienok kvality vyššie ako Twilight, ale to stále neznamená pochvalu). () (méně) (více)