Futurologický kongres

Jeden z tých filmov, kde je každá myšlienka prekypujúca nápaditosťou. Celé dve hodiny nám Ari Folman sprostredkúva fantastickú víziu budúcnosti, založenú na feromónoch, fantázií a umelosti. Stáva sa s toho perfektná satira nie len na filmový priemysel, ale aj úlohy človeka v spoločnosti a toho kde končí a kde začína jeho sloboda. Celý príbeh si pohráva so skutočnosťou. Máme tu veci, ktoré odzrkadľujú určité fungovanie sveta v ktorom sa príbeh odohráva a zároveň ho posúva na novú, zaujímavejšiu rovinu. Hovorím o animácií, ktorá určité ladí nie len fanúšikom Ralpha Baksiho, ale aj tým, čo za každou postavičkou hľadajú tú skutočnú( Eastwood, Cruise, Michael Jackson), čím sa táto rovina stáva omnoho zábavnejšou než tá hraná. Obidva kooperujú bez výraznejších prešľapov. Čo vo filme nefunguje, je ale stotožnenie. Robin Wright je síce super herečka, ale jej chovanie je podporené akousi bizarnosťou a strachom, ktorému za celý príbeh nemá kedy čeliť. Chýba tam dramaticky vyhrotená situácia. Tým pádom sa z celého filmu stáva ukecaná záležitosť. Všetky myšlienky sú síce múdre a robia z filmu príbeh presýtený posolstvami a podobenstvami, ale potrebný presah nevytvorí. Skvelá hudba Maxa Richtera, je ale naopak obrovským zadosťučinením. Malý veľký film, ktorý keď niekto objaví, môže objaviť niečo skutočne úžasné, alebo sa bude neuveriteľne nudiť. (17.02.2014)

Ďalší príspevok do rodiny filmov, zaoberajúcich sa víziou blízkej budúcnosti. Tá musí byť z princípu horšia, ako tá dnešná, pritom dnes je to o niečo lepšie, ako hocikedy v minulosti. Ale asi nás čoskoro čaká veľký zlom a expanzia civilizácie sa zastaví a začne zmršťovať. Inak by to nemohla byť kritika dnešnej spoločnosti. Na Futurologickom kongrese vám začne byť po čase jasné, že sa jedná o adaptáciu, respektíve film inšpirovaný iným dielom, ako pôvodným scenárom. No a nastávajú problémy typu chaos v deji, zmätočné podávanie informácií a nejasnosť významov. Na druhú stranu je film niečím tak netradičným v našich kinách, že minimálne fanúšikovia sci-fi ho zmeškať nemôžu. Ale pozor, podľa producenta Miramountu je sci-fi béčkový žáner pre menej mysliace publikum, čo sa dá chápať ako také malé vystrelenie si zo seba a možno aj malé alibi v prípade, že vás film neosloví. Veď predsa Folman si je vedomý žánru, v ktorom svoje myšlienky podáva. Podľa mňa je to samozrejme blbosť, pretože sci-fi je žáner, ktorým sa dá vyjadriť úplne všetko a je metaforicky nesmierne silný. Tak sa tvári aj Futurologický kongres a do istej miery mu to žeriem. (29.04.2014)

Robert Nozick ve svém díle Anarchy, State, and Utopia píše o tzv. "experience machine"; stroji, který by nás ponořil do věčného snu. V této simulované realitě bychom nečelili žádnému utrpení, které známe z tohoto světa. Nozick následně dodává, že řada lidí by si život v tomto alternativním světě nevybrala, z čehož vyplývá, že potěšení nemůže být jedinou hodnotnou věcí v lidském životě, jak tvrdí například hédonismus. Futurologický kongres představuje dvouhodinový rozbor této myšlenky, který osobně nemůžu hodnotit tak vysoko jako ostatní. Ať už proto, že animovaná část na mě působí dějově roztříštěně a oproti hrané části i méně zajímavě, nebo jednoduše proto, že jako celek mě, narozdíl od jiných, Futurologický kongres téměř nijak emocionálně nezasáhl. (01.07.2013)

Zajimavy namet, na kongres jsem se tesil. Bohuzel, dej filmu v animovane casti se ztraci... Verim, ze ten pribeh sel napsat lepe. Ale originalitu nelze vytknout, vize beznadejne budoucnosti vypadala taky realne.-). Hezka hudba Maxe Richtera, Robin Wright vnimam ve sve generaci jako jednu z nejkrasnejsich herecek. Skoda, potencial byl velky. (27.04.2022)

Úvodná herecká 45 minútovka je skvelá. Úžasný námet, zakomponovaná skutočná Robin Wright, množstvo skvelých nápadov. Potom však príde animovaná časť, ktorá je síce tiež plná nápadov a vizuálne je pôsobivá, no už to stráca tú silu a začína nuda a je to už aj mierne neprehľadné. Ale za originalitu si to 4 hviezdy zaslúži. (15.09.2015)