Teď a tady

Po prečítani obsahu som čakal svižnejšiu komédio-drámu. Keď som videl drogy, strata panenstva a užívanie si každého dňa, predstavoval som si tento film úplne inak. Skôr sa tu zachádza k citom a sladkým rečiam, neprirodzenému prehrávaniu Dakoty Fanning, ktorá mi bola v tomto snímku mimoriadne nesympatická. To isté aj jej vyvolený Adam. Ale aby som len nekritizoval, malo to niečo do seba tie posledné chvíle, človek si uvedomí plno vecí vo svojom živote. No na môj vkus príliš veľké citové vydieranie. (16.02.2014)

Dakota, Dakota, Kaya, Dakota....To jsou ty důvody proč jsem se na tenhle film chtěla podívat. Tak jsem to zapla a už jsem se vezla...Příběh tak hrozivý, že by se vám chtělo řvát z plna hrdla a nebo se naopak schovat někde v noře a už nikdy nevylézt ven- zároveň ale tak hřejivý a plný lásky, že byste chtěli tancovat a smát se, jen kvůli té radosti kterou vám to způsobí. Kouzlo tohohle filmu je stejně jako u 50/50 v té jednoduchosti pojetí. V tom, že jakkoli je to co se na plátně děje strašné- nikdo nic nepřehrává, nikdo nic nepřikrášluje a nikdo nic nepoetizuje. Je to tak, jak to je a tak je to podáno divákovi. S lehkostí, a obyčejností- jakoby se to dělo....a ono se to děje...Herecké obsazení je skvělé a jakkoli je zřejmé, že Jeremy Irvine za Dakotou i ostatními zůstává pozadu- nevadil mi tam. A hudba je taky dobrá. "---- Our life is a series of moments. Each one is a journey to the end. Let them go. Let them all go.----" (29.12.2012)

Hezký dojemný romantický film, jehož nevýhodou je to, že má obrovskou konkurenci v mnoha jiných filmech (Walk to remeber, 50/50, Poslední týden atd.). Přesto, že má tolik konkurentů, podle mě patří k tomu nejlepšímu. Dakota je excelentní, ten její přítel na můj vkus moc slizkej, ale příběh je pěkný. Hodnotím 80% (23.10.2013)

Život je sled okamihov, to má byť hlavná myšlienka filmu o prirodzenej láske človeka k životu. Dakote krátke vlasy nesvedčia, ale o to tu nejde. Ak si pozriete Kým si po nás príde a pozeráte sa na dvoch pánov v rokoch s rakovinou ako vystrájajú rôzne bláznovstvá, to je stráviteľné. Film o teenagerke s rakovinou však tak ľahko stráviteľný nie je a obávam sa, že kniha, ako aj film, boli vytvorené účelovo s cieľom dojať diváka, ktorý od začiatku pozná koniec. Napriek peknej hudbe, pár dobrým obrázkom a troche romantiky je film v podstate nepríjemný, hnusný. Keďže sa hovorí, že kniha je ešte depresívnejšia, tak to autorke gratulujem, to musí mať iné psychické stavy. (30.01.2017)

Filmy, v ktorých má hlavná postava chorobou vymeraný čas sú u tvorcov obľúbené, pretože umožňujú hrať na divákove city, ale súčasne sú extrémne náročné, pretože falošnosť, klišé, póza z nich pri nepozornosti tvorcov priam trčí. To sú dôvody, pre ktoré ma nezaujal najslávnejší predstaviteľ tejto tematickej skupiny - Love Story a ani dnes videný Now Is Good. Naopak Isabele Coixet ma dokázala zaujať filmom My Life Without Me, pretože sa dokázala existujúcim nástrahám vyhnúť. U nej sa mohol Ol Parker inšpirovať a mohlo to dopadnúť o niečo lepšie. (04.07.2014)