V nitru Llewyna Davise

Llewyn vo skvelom predstavení Oscara Isaaca je smoliar plný sarkazmu a inteligencie. Mnohým jeho blúdenie newyorskými uličkami môže pripomenúť arogantného Holdena Caufielda z kultovej novely Kto chytá v žite. Hudba je natoľko výrazná, že sama dokáže uniesť citovú hĺbku príbehu. Llewyn sa síce väčšinu filmu správa ako namyslený hajzel, ale v momente, keď začne spievať, sa jeho bezcieľne potulovanie zastavuje. Namiesto neho vnímame úprimnú bolesť a smútok folkových skladieb, za čo patrí opäť pochvala hlavnému hereckému predstaviteľovi. Rozprávkovú atmosféru naopak privoláva kamera Bruna Delbonnela s typicky hmlistým osvetlením a zvýraznenými tieňmi. Vďaka nemu vyzerá tajomná scéna cesty do Chicaga ešte mystickejšie, ešte osudovejšie. Prehlbuje melanchóliu a jemný humor prítomný v celom filme. Inside Llewyn Davis pôsobí popri iných coenovských dielach bohatých na žánrové experimenty taktiež skvostne. Svojím majstrovským a detailne premysleným spracovaním dokonca vyčnieva. (26.05.2019)

Takže ako som tú depku prijal? Hodinka a pol melancholickej nálady, veselých songov o smutných veciach a neveľkých zážitkov malého hudobníka. Hodinka a pol emócií, ku ktorým tak nejak chýba vzťahové pojítko, aby ste si nakoniec uvedomili, že takto to v živote naozaj chodí, že kretén zostane kreténom a jeho kreténstvo mu nevysvetlíte a že niektorí ľudia skrátka nechcú byť šťastní. A že ste sledovali skvelý film. Podobné pocity ako pri pár rokov staršom Serious Manovi, keď vlastne dokonca čakáte, aby ste zistili či sledujete drámu alebo komédiu. Druhá country pecka tento rok, nie síce tak intenzívna ako Broken Circle Breakdown, ale keď vám tú bolesť nikto necpe do ksichtu a môžete ju pomaličky hladať a objavovať, je to hold sympatickejšie. Aspoň teda pre mňa (26.01.2014)

Neviem si predstaviť týchto pozoruhodných bratov Coenovcov,aby podľahli vábeniu natočiť nejaký Blokbaster typu komiks,či sci-fi,a to je z cela správne,že sú samými sebou a nepodliehajú súčasným trendom rýchleho zbohatnutia pri veľkých rozpočtoch sa vyžadujú aj veľké tržby,čo niekdy sa tak nedeje... A to z nich robí filmárov,ktorí sú zaujímaví preto,aké snímky vytvárajú,ktoré sú povinnosťou nájdenia si času na nový počin Joela a Ethana Coenovcov. Prednedávnom som chcel takto učiniť,ale prebehlo niekoľko dní pokiaľ sa tak stalo a je to dobrá voľba venovať im svoj čas.Prečo? 1.Llewyn Davis je outsiderom,ktorý ale má talent byť muzikantom,t.j spieva v baroch folk a túži mať manažéra,aby sa posunul vpred,a tak sa vypraví do Chicaga,kde chce splniť do bodky svoju túžbu... Nemá stále bývanie,nemá pomaly kde spávať,tak prespáva u kamarátov,alebo u priateľky,ktorá je tehotná s ním? Jean s nesmierne ostrým jazykom ako je u Coenovcov zvykom s predstaviteľkou Carey Mulligan,ktorá sa zbavila prebytočného mejkapu,odfarbila si vlasy,nahodila melancholicko-depresívny výraz,vlastne takto nejako pôsobia všetky postavy aj samotný Llewyn s neopozeranou tvárou herca Oscara Isaaca,ktorý sa prediera životom aj napriek veľa prekážkam,ktoré sa mu pomerne často stavajú do cesty.Justin zaspieva pár songov,nemá veľa priestoru,to isté ako John Goodman,s ktorým chvíľu cestuje v aute cestou do Chicaga,ale sú to postavy,ktoré tu majú svoje miesto. Klasická kamera ich dvorného spolupracovníka Rogera Deakinsa sa tentokrát obišla bez neho,ale nepociťujem,že by bol tým snímok ochudobnený,práve naopak Bruno Delbonnel výborne zaskakuje za Rogera. 2.Výborný spev hlavných protagonistov a celková melancholická nálada ešte viac zdôrazňuje beznádej hlavného hrdinu,ktorý sa stále prepadáva čoraz hlbšie do zeme a sledovať to môže spôsobiť traumu ľuďom,ktorí sa nachádzajú tiež v depresívnejšom období. Nevyžívam sa v tom,takisto som chcel,aby si našiel konečne manažéra,ale či sa tak stane,nebudem prezrádzať dopredu,to nechávam na každom,aby zhodnotil ako prebiehala cesta tohoto chlapíka,ktorý toho šťastia veľa nemal? (03.05.2014)

Tak to je zlý - těžká forma nudy se dostavila už v první minutě a spolu s ní i šok ze zaskočení, ne nepodobný situaci, ve které na hokejovém finále MS dostaneme ve stejném čase gól! Zbytek bych pak přirovnala k nedobrovolnému večeru u táboráku s Honza Nedvěd Revival, bez možnosti zpít se do němoty... zkrátka, už nikdy nechci skončit v nitru Llewyna Davise, zvenčí to namistrovanému vyžírkovi s neforemným zadkem, kterému tímto děkuji za posilující spánek, do kterého jsem během budování jeho kariéry upadla.... a jinak - Bůh ochraňuj námořnictvo Spojených států! (17.03.2014)

A zas budem popri plných hodnoteniach vyčnievať z davu. Inside Llewyn Davis nie je nudný film, dokonca som sa pár krát zasmial a záver ma prinútil ťažko dumať nad tým, jak moc ho to nakopanie do brucha muselo vlastne bolieť, ale to je asi tak všetko, čo vo mne po premietaní zostalo. Žiadne hlboké pocity, žiadne nadchýnanie nad úžasnými dialógmi ospevovaných bratov Coenovcov, proste nič.. (10.09.2014)