Páter Thomas

Tento film disponuje veľmi jednoduchým príbehom, keď to tak aj môžem nazvať , že tento film má nejaký príbeh. Knaz sa obesí a hned potom začnú ožívať mŕtvoly, áno to je bežné, že keď sa niekto obesí, tak sa začnú diať, takéto veci a ani vysvetlenie, prečo sa to vlastne deje, tam nebolo.Začalo to u seansy, kde hovorila jasnovidka, ktorá mala víziu, že sa obesil kňaz a ona vzápätí zomrela a hlavne tá scénka bola ako z nepodareného kabaretného čísla. A tých nelogických scén čo tu bolo, nemá vyznám sa ani nad tým nejako pozastavovať..Tento film je hlavne nechutný a tých nechutností je tam vela. A tie herecké výkony boli veľmi podpriemerné. Ani hudba ma tu nebavila a masky som videl oveľa už aj pôsobivejšie v podobne zameraných filmoch.. Toto je zatial najhorší film od L. Fulciho, ktorý som videl, proste tento ma vobec nebavil. (03.05.2014)

Film, pri ktorom je nám síce jasné, že nemáme do činenia s "logickým" scenárom, "hereckým" prejavom, "dobrým" vkusom či dokonca celkom normálnym režisérom, napriek tomu zreteľne cítime, že sme svedkami čohosi veľkolepého. Tá veľkoleposť nie je grécko-rímska, ale archaická, prvotnopospolná. Fulci vedie človeka k počiatkom jeho ľudskej existencie, kedy z obrazov a zvukov skladal podoby svojich božstiev, barbarských, ale vznešených a veľkolepých. Človek pri sledovaní tohto "prvotnopospolného" hororu nepremýšľa, pretože je paralyzovaný úžasom, tak ako je veriaci bezmedzne fascinovaný ostatkami svätých (ako ďaleko od hororu môže byť morbídna adorácia vysušených mŕtvol v chrámoch?). Pri púhej spomienke na niektoré fazety Fulciho kryštálu (hučiaca piesková búrka, zvuky vtákov v korunách stromov na polnočnom cintoríne, vrčiaca a zavýjajúca zombi nakúkajúca do rozsvietených okien, chodidlá mŕtvej pani Holdenovej stojacej za paravánom) spätne pociťujeme esenciu čírej hrôzy a nejasne si uvedomujeme, že sme boli zasiahnutí kdesi v našom najhlbšom, "najstaršom" vnútri. Potrebuje tu niekto výkladový filozofický slovník? (31.10.2004)

Priemerný filmík, ktorý na zombiekov moc nevsádza a snaží sa diváka zaujať aj inými vecami ako len živými mŕtvymi (kriminálno-hororová zápletka). Na jednej strane zaujímavý ťah o inováciu a posunutie žánru, na druhej značne nedotiahnutý. Každopádne, povinná jazda pre Fulciho milovníkov, ktorý tu skladá poklonu H.P.Lovecraftovi. (08.10.2010)

Tenhle film nám jednou v devadesátém roce vykládala na základce naše učitelka matematiky (pak to nějaký kokot doma vykecal a byl z toho pěkný průser) a my jsme z toho byli docela hotoví (hlavně ze zvracení vnitřností). Pak to brácha přitáhl na videu a dojmy z filmu byly stejné, byl jsem z toho docela vystrašenej. No a sice už z toho nejsem tak posranej (i když pár scén je fakt napínacích), ale tak nějak ty dojmy zůstaly dodneška. Společně s E tu vivrai nel terrore – L'aldilá asi Fulciho nejlepší horor, s docela dobrou atmosférou, starými dobrými zombíky (ne těmi dnešními nakaženými), pár chuťovkovými záležitostmi (již zmíněné zvracení vnitřností, vrtačka, nějaký ty červi a odporné zvuky) a docela parádní hororovou muzikou. Věřím, že pro spoustu z nás, který jsme to jako náctiletí sjížděli na videu, to zůstalo a zůstane srdcovou záležitostí. (04.10.2009)

Nesmrteľná Fulciho pecka s geniálnym gore, hustou atmosférou, skvelou hudbou a bezchybnou réžiou. Jeden z dôvodov, prečo milujem talianske horrory. EDIT: Po ďalšom x- tom pozretí odceňujem pomalú, dôkladne vystavanú creepy atmosféru a jemne načrtnuté, fascinujúce motívy(Dunwich/ Salem, odkazy na Lovecrafta...), ktorých spracovanie tvorcovia nechali na divákovi(a tá uchvatná hrobka na konci!) (27.05.2011)