Beware!
Obsahy(1)
Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
Dobre zmapovana doba na Slovensku v prvni dvacetiletce 20. stoleti. I kdyz vykreslene pijatiky slechty jsou hodne prehnane, tak obraz rolniku na venkove vypada verohodne. Vzhledem k dobe nataceni je celkem zvladnuta i americka pasaz. Libi se mi i prostrihy z prvni svetove valky. Celkem dost nacionalni pocin, ktery se bohuzel odrazi v nekterych dialozich. I tak se mi film libil a vzhledem k tomu, ze se jedna o prvni slovensky film, trochu me prekvakupuje nizky pocet hodnoticich uzivatelu. ()
Tento film treba brať s ohľadom na dobu, v ktorej sa natáčal. Scéna s medveďom pobaví, tiež kĺzanie sa po kopcoch, alebo scéna s pálenkou, ktorá je všeliekom v tomto filme, herecké výkony tiež nie sú na ocenenie, ale skôr na pobavenie, no film má iné zaujímavé momenty. Hudba sa mi celkom páčila, tiež samotná téma odchodov Slovákov za prácou do zahraničia ma zaujala, veď sám môjho deda dedo odišiel na Aljašku a vrátil sa až po mnohých rokoch. Film ako taký je vlastenecký, no nepáči sa mi, že v týchto starých filmoch je odpor skoro vždy spojený s násilím. Ako taká staršia dráma má čo ponúknuť najmä z historického a kultúrneho hľadiska, má vysokú výpovednú hodnotu. Je z obdobia, ktoré bolo ešte príznačné akýmsi miernym slobodným konaním nezaťaženým propagandou a cenzúrou a preto môže najmä zobrazením Ameriky pôsobiť prekvapivo, že to s tými boháčmi, či pánmi na území Slovenska nebolo len s cieľom poškodiť. Film je pútavý, na svoju dobu kvalitný. ()
P.Bielik už v 46. roku dokázal pútavo vyrozprávať príbeh , ktorému aj po toľkých rokoch dám prednosť pred hociktorým holywoodskym trhákom. Narozdiel od uživateľa Phobia vo filme nevnímam náznak komunistickej propagandy, jednoducho nešťastia v baniach sa stávajú. Komunisti sa dostali k moci až v 48. roku preto neverím, že v 46. mohli mať nad filmom čo i len štipku kontroly. Chudoba a emigrácia sú témy , ktoré sa dotýkajú mnohých slovenských rodín a ani tá moja vlastná nebola výnimkou,preto stotožnenie sa s hlavným hrdinom mi nerobí žiaden problém. P.Bielik v hlavnej úlohe je chlap na pravom mieste , nemazná sa ani s medveďom..."Medveďa som ja zabil koža by mala byť moja!" Scéna zo zavalenej bane je mrazivá ešte aj dnes.Vzhľadom na rok výroby neskutočne vyzrelé a pozerateľné dielo, preto musím dať plný počet. 100%. ()
Takto by vyzeralo Varúj, aj keby sa ho rozhodol natočiť samotný David Lean. Komunistickou ideológiou ešte nezaťažená adaptácia literárneho diela, ktorá aj dnes má potenciál osloviť, zabaviť a možno aj ohúriť mladého diváka. Absolútne profesionálne zvládnuté remeslo dvoch výborných režisérov, kde výborné sekvencie strieda občasná naivita niektorých scén, ale to je iba taká drobnosť, ktorú treba pripísať roku vzniku (matka bráni výučbe svojho syna maďarskému jazyku, dôležitejšia je ideológia, alebo záverečné stretnutie, kde postava prichádza na pľac a tam stretáva hľadanú osobu pre vyznenie situácie úplne samú). Film mi v určitých okamihoch pripomenul geniálny Vidorov The Crowd, čo je bezpochyby iba náhoda. Ak má schopný režisér výbornú predlohu, tak výsledné dielo by malo vyzerať podobne, ako Varúj!. No a v akom inom slovenskom filme sa pozrieme do Ameriky...90%. ()
Film Varuj je v prvom rade silne socialne drama o emigracii a vecami s tym spojenymi. Bielik bol ovela lepsi reziser ako herec /podla mna hrat nevedel/, ale ma to dokonca akcnu scenu /medved ..../ a ma to dobovy kontext /utek do USA sa ukaze ako zhubny..../ Ale rezia je na urovni a a mraziva scena uteku z bane funguje dodnes. 79 % ()
Galerie (12)
Zajímavosti (31)
- Teoretik Béla Balázs vyzdvihol v kritike pre Národnú obrodu formálnu a technickú stránku diela: „Maďari, pozor! Naši susedia začali filmovú produkciu a začali ju veľmi vážne a na vysokej úrovni, tak ako je to dôstojné prvého umeleckého prejavu oslobodeného národa.“ Zároveň snímke vytkol výrazné protimaďarské ladenie: „Film podporuje šovinistické, rasistické a fašistické cítenie na Slovensku, ktoré má ešte ťažkosti s Tisovými prívržencami a Hlinkovými gardistami.“ (Biopler)
- Jedná sa o prvý slovenský hraný zvukový film, nakoľko producentom bola prvýkrát slovenská spoločnosť. (Biopler)
- Dlhá klaustrofobická scéna Ondrejovho predierania sa na slobodu je inšpirovaná ruskou filmovou školou. Pri gradácii deja naopak tvorcovia zvolili postup typický pre americký spôsob narácie. Využívané sú dvojexpozície, rozostrené zábery a dynamický strih, ktorý ozvláštňuje náležite hudobný motív. (Biopler)
Reklama