Rabaka

Veľmi ťažko hodnotiteľné. Hudba jasných 5, dej, a ak trošku preženiem, "herecké výkony" sa rovnajú čistej nule. Najlepšie kúsky : Mucha I -nezamieňať s touto :-) Moucha (1986), Van Gogh a Labute. Aj napriek tomu si filmík vždy veľmi rád pozriem, dnes už s určitou dávkou nostalgie. Suma sumárum za 3, čiže ani ryba ani rak... (15.04.2024)

Jeden z najhorších filmov z československej produkcie aké som videl. Jediné, čo na tom filme je dobré, sú pesničky. Ale tie si môžem pustiť samostatne a nepozerať sa na hlboko podpriemerné herecké výkony, silácke a hlúpe reči Joža Ráža a ostatných členov, ktorí sú vo filme vykreslení ako drsní rebeli, najväčší a najdôležitejší frajeri. (22.05.2010)

No, kdyby si kucí odpustili určité scény, např. s tou holčičkou v nemocnici, která řekla, že se prostě neuzdraví, pokud se nedají dohromady a nebudou zase hrát, anebo ty pasáže s malým princem (jednou ze světově nejpřeceňovanějších literárních postav), dal bych i vyšší hodnocení. Neboť písničky z tohoto filmu jsou nejrokovější, nejlepší, co kdy Elán natočil. No jo no, holt to bylo ještě před tou Jožovou nehodou, po níž už byl schopen skládat pouze dýchavičné ubrečené „velehity“ typu kočka se zanedbaným sexem. Já pro tento frapantní Jožův úbytek duševních sil mám pár teorií: za á), buď mu při té nehodě mozek vypadl a doktoři mu ho nenandali nazpátek, nebo za b) při té nehodě mu mozek vypadl a doktoři mu tam nandali náhradní od dárců, bohužel se na to složili kucí z Dua Jamaha, každej mu dal čtvrtku svýho (takže jim samotným v hlavičkách zůstala tak 1/8 maximálně). No takže se úrovni hudební produkce všech třech muzikantů doopravdy nemůžeme divit. (17.09.2016)

Pomer kvality hudobných čísiel a obsahu deja na podobnej úrovni ako Rapošove Fontány. Skrátka, úsmevne zakomponovaná dejová osnova o finančných ťažkostiach hud. kapiel, ktorú sprevádzajú (ako inak) rebélie našich hrdinov. Tam, kde dá ruky preč Boris Filan, respektíve nemá možnosť sebarealizácie, potom z toho vznikne takáto sranda. Ale to nie je len fenomén Rabakáčiny, Sagvan Tofi a spol. (hippies či depešáci) by o tom vedeli dlho rozprávať. A znova raz, primitívne dodabovanie Marošom Kramárom. (27.03.2015)

Pri tomto filme nemôžem hodnotiť iba kvalitu. V 89-tom to bol závan rebélie a poetickej romantiky pubertálnej mládeže. Dialógy sú v nefalšovanom blaváckom slangu, ruky sú v smetiakoch, pľuvance v káve a csabovci celkom ako skutoční. Jednoduchá /až príliš/ výpoveď, neobjavná zapletka, ale na fakte „dávno som to zistil – všade sú tí istí“ sa ani za tie roky nič nezmenilo. A hudba – výborná. Dnes by som za takých Elánov a Joža Ráža dala kľudne aj posledné tri Pedro žuvačky! (15.09.2005)