Rabaka

Nikdy som moc nemusel hudbu slovenskej socialistickej pop rockovej formácie Elán a nikdy som neprišiel na chuť filmom režiséra Dušana Rapoša. V roku 1989 sa tieto dva elementy spojili a vznikol hudobný snímok s hlúpym názvom "Rabaka". Je to neuveriteľne fušerský brak. Elánisti Jožo Ráž a Jano Baláž sú v hereckej póze úplne mimo, pôsobia totálne primitívnym, strnulým dojmom. Lenže primitívny je aj scénar a tiež i réžia babráka Rapoša. "Rabaka" od babráka. * (16.11.2017)

Pri tomto filme nemôžem hodnotiť iba kvalitu. V 89-tom to bol závan rebélie a poetickej romantiky pubertálnej mládeže. Dialógy sú v nefalšovanom blaváckom slangu, ruky sú v smetiakoch, pľuvance v káve a csabovci celkom ako skutoční. Jednoduchá /až príliš/ výpoveď, neobjavná zapletka, ale na fakte „dávno som to zistil – všade sú tí istí“ sa ani za tie roky nič nezmenilo. A hudba – výborná. Dnes by som za takých Elánov a Joža Ráža dala kľudne aj posledné tri Pedro žuvačky! (15.09.2005)

Poďme pekne poporiadku. Začínam pozitívami : výborná hudba, bez ktorej by tento príbeh nebol slávny. Skončili sme. Herecké výkony boli dosť slabé, námet nestál prakticky na nič. Zápletka bola v podstate nulová ... Ale aj s týmito negatívami je to (pomerne) milý film, ktorý človeka uspokojí. Tá hudba to pomerne dobre vykompenzuje a spríjemní ti sobotný večer. Keby boli herecké výkony aspoň o trošku lepšie, keby boli o niečo viac dotiahnuté detaily a keby bol namakanejší námet nevyhýbal by som sa ani ****, ale takto dávam neistých ***. No a na koniec niečo veľmi dôležité. Nebyť hudby si myslím, že Dušan Rapoš by sa príbehom nepýšil a považoval by ho za čiernu ovcu vo svojej kinematografii. A boli by tu samé čierne slová, a aké? Hm ........................ Jasné, ODPAD! (28.03.2013)

Hudbu skupiny Elán mám v zásade rád a taktiež filmy zaoberajúce sa životom konkrétnych hudobných formácií. Keď sa niektorým nepáčia herecké výkony členov Elánu, mali by si pozrieť film o kapele Beatles, v ktorom sa členovia najslávnejšej kapely sveta herecky tiež nevyznamenali. Tieto filmy totiž nie sú o hereckých výkonoch, ale o nostalgii, ktorú na fanúšika vedia vdýchnuť. Na mňa to zafungovalo aj preto, že výber piesní aj ich načasovanie v rámci snímku bolo dobré a navyše sa film odohráva v dobe, do ktorej som sa narodil a niečo si z nej pamätám. Myslím, že s prihliadnutím na rok 1989 to nedopadlo vôbec zle a za mňa dám pokojne aj tých 70%. (25.11.2019)

No, kdyby si kucí odpustili určité scény, např. s tou holčičkou v nemocnici, která řekla, že se prostě neuzdraví, pokud se nedají dohromady a nebudou zase hrát, anebo ty pasáže s malým princem (jednou ze světově nejpřeceňovanějších literárních postav), dal bych i vyšší hodnocení. Neboť písničky z tohoto filmu jsou nejrokovější, nejlepší, co kdy Elán natočil. No jo no, holt to bylo ještě před tou Jožovou nehodou, po níž už byl schopen skládat pouze dýchavičné ubrečené „velehity“ typu kočka se zanedbaným sexem. Já pro tento frapantní Jožův úbytek duševních sil mám pár teorií: za á), buď mu při té nehodě mozek vypadl a doktoři mu ho nenandali nazpátek, nebo za b) při té nehodě mu mozek vypadl a doktoři mu tam nandali náhradní od dárců, bohužel se na to složili kucí z Dua Jamaha, každej mu dal čtvrtku svýho (takže jim samotným v hlavičkách zůstala tak 1/8 maximálně). No takže se úrovni hudební produkce všech třech muzikantů doopravdy nemůžeme divit. (17.09.2016)