Kirišima, bukacu jamerutte jo

Nie zlé, len rozkúskované a mozaikovité. Ako výňatok zo života teenagerov je to okej. Dozvedáme sa ich osudy skrze iné uhly pohľadov, ale k nejakému vyústeniu neprídeme. Nakoniec len zisťujeme, že to čo vyzeralo ako hravosť ideálov je vlastne akási túžba uniknúť a každý osud poznačuje taký ten smútok prechodu z detstva na dospelosť. Čo samozrejme nie je zlé, len sa mi to žiadalo pozorovať na jednej konkrétnej postave a nie na desiatich. V seriálovej podobe možno. Tu ma to nebavilo. Aspoň nie do takej miery, že by mi to sprostredkovalo niečo čo som nevedel. Každopádne baby pekné, bol tam Tsukamotov Tetsuo a bola tam akási nostalgia. Znesiteľné. (26.11.2016)

Japonský film ze školy (kde všichni studenti vypadají nebezpečně podobně a jsou neskonale nesympatičtí) s několika pohledy na pár událostí, jehož hlavním sdělením je (ne)smysluplnost po-školních aktivit; kulturním specifikem, na které mají v Japonsko zvláště silné vzpomínky, jinak si nedokážu vysvětlit přítomost tohoto (?) fenoménu v takové míře v řadě, a zvláště animované, kinematografii tohoto regionu. Jako film o po pár dní nepřítomném jednotlivci a následků toho je Případ Kirišima poměrně zajímavým vhledem, ovšem postrádajícím zkušenějšího režiséra nebo lepšího dramaturga. Nejzajímavějším momentem se tak stane, když jeden z protagonistů navštíví v kine Tetsua. (29.01.2015)

The Kirishima Thing se na první pohled jeví jen jako zajímavě odvyprávěné středoškolské drama. Ve skutečnosti jde ale o mimořádně inteligentní sondu do vyloženě kastovních vztahů typických středoškoláků, které si hlavně ale elegantním způsobem rýpne do pro Japonsko tak tradičních zájmových kroužků a aktivit. A nejen do nich. Bezchybná režie a skvělé výkony zařizují, že drama, které provází rozpad křehkých vztahů a iluzí po prostém katalyzátoru má až nečekaný říz. Víceúhelný storytelling pro jednou nepůsobí jen jako pouhý gimmick, ale dodává vyprávění potřebný spád. Nenápadně brilantní počin. (15.01.2015)

[Japonský filmový festival 2014] Brilantná fúzia rašómonovského rozprávania, "slice of life" žánru, vážnej stredoškolskej sondy, komédie a cinefilných pomrknutí. Modelový nespoľahlivý rozprávač dohnaný do zacykleného extrému opakovane prevracajúceho vlastný koncept naruby preskakuje medzi postavami a časovými úsekmi, v ktorých prezentuje dôkladne zohrané pasáže zo života jednej japonskej triedy behom niekoľkých dní, ktoré poznačia ich vzájomné vzťahy. Film nepredvídateľne pracuje s uveriteľnými charaktermi a skladačkovým systémom pretína a rozvíja množiace sa línie prezentujúce klasické žánrové archetypy (triedni obľúbenci, športovci, dievčenská elita, samotári, nerdi, tímoví hráči...) a protosituácie, ktoré s radosťou porušuje. Nezriedka parodované sú klišéovité motívy známe z anime zasadených do školského prostredia, alebo prvky typické pre japonské filmy, predovšetkým je dej posiaty hojnými odkazmi (nielen) na svetovú kinematografiu. Ukážková hra s divákom a pritom veľmi realistické prezentovanie psychológie mladej generácie, ktoré je navyše uvedomelo "zoskutočňované" prítomnosťou línie s natáčaním filmu, v ktorej rolu fikcie zastávajú surreálne inscenované predstavy režiséra a tým diváka navádzajú k prijímaniu zbytku filmu ako reality, zatiaľ čo film samotný tento dojem neustále bezočivými úskokmi odstraňuje. Najzaujímavejší je ústredný motív Kirišimu, SPOILER nesúci sa v duchu "Čakania na Godota", pripomínajúci Veľkého Gatsbyho, ale bez Gatsbyho - všetci o ňom rozprávajú a sú ním ovplyvnení, avšak v celom filme sa neobjaví KONIEC SPOILERA. Kirishima, Bukatsu Yamerutteyo je tiež filmom charakteristickým pre prostrednú generáciu auteurov a solitérov novej vlny japonského filmu (Šion Sono, Takaši Miike...) - dokonalá oboznámenosť s filmovým jazykom a výrazovými prostriedkami, ktorá im dovoľuje púšťať sa do vôd ľahkého experimentovania a neklasických postupov. I keď je, podobne ako v prípade mnohých filmov spomínaných režisérov, založený na literárnej predlohe, obsahuje veľké množstvo prvkov prináležiacich filmovému médiu a výsledok práce Daihači Jošidu je rýdzo fotogenickým a samostatným funkčným dielom, ktoré ani na moment nezaváha a poskytuje prekvapivo celistvý, kompaktný antipríbeh. 100% (02.12.2014)

Keď si vezmete puzzle filmy, respektíve filmy, kde sú udalosti zobrazované rôznymi rozprávačmi, väčšinou sa jedná o formálne, vážne machrovanie. O to väčším prekvapením je, že japonský film o stredoškolákoch, mimochodom ešte k tomu nakrúcajúcimi zombie horor (ono je to komédia, samozrejme), tak vôbec nepôsobí. Prípad Kirišima je maximálne svieži, úprimný, rýchlo ubiehajúci film o dnešnej mládeži. Jednotlivé scény sú tak dobre natočené, že mi ani nevadilo, že som dej úplne nepochopil a že sa zaobídem aj bez kreslenia si časových a vzťahových grafov. Našťastie, pretože s japonskými menami by to nebolo najjednoduchšie. Mám rád navyše filmy, ktoré neriešia, či sú artom, alebo komerciou. (30.11.2014)