Reklama

Reklama

Ivanovo dětství

  • Sovětský svaz Ivanovo detstvo (více)

Obsahy(1)

Tarkovského úspěšný debut (jeho obhájcem v mezinárodní polemice byl např. J. P. Sartre) vypráví příběh 11-letého "dítěte války", jehož údělem se stala nepřístupná samota v utrpení a hořkosti, úplné přivlastnění světem nenávisti, pomsty, rizika a smrti, odcizení se všemu a všem bez náznaku touhy žít a přežít. Ivan přestal být dítětem ve chvíli, kdy mu fašisti před očima zavraždili matku. V černobílém obraze, mistrovsky zvládnutém kameramanem Vadimem Jusovem, rezonuje Tarkovského poetická stylizace přírody (makrodetaily krajiny, všeříkající siluety stromů - frontové zuhelnatělé pahýly, něžné břízy v týlu, skryté významy plynutí vody v řece, hladina močálu, odraz chvějící se hvězdy v hloubce studny, pomalu se kutálející jablka vypadlá z auta a ohryzaná koňmi...). Snové vodní třepetání se při Ivanově běhu s děvčátkem mělkou vodou rýmuje s úsměvy a radostnou dynamikou plnou půvabu a volnosti prosluněného prostoru, zatímco kontrastní svět války má stroze odměřenou dynamiku jakoby spoutaných, ostražitých, sebekontrolujících kroků a gest. Znamenitá je epizoda se šíleným starcem uprostřed vypálené dědiny, který vedle zmateně kroužící, přivázané slípky zamyká vrátka bez plotu - surrealistická vize, která je realitou, podobně jako pochmurná krajina, kterou plave loďka se strnule sedícími oběšenci. Tragický patos neodčinitelnosti viny všech za všechny je autorem spoluprožitý s mravním stoicismem. Historii lidstva dle něj formují výboje lidského ducha, umění, obětavá snaha lidí o zachování člověčenství v člověku. V následujících dílech Tarkovskij reagoval na hrozbu možné apokalypsy ještě více osobněji a naléhavěji. Představitel Ivana hraje v jeho druhém filmě ANDREJ RUBLEV mladého zvonaře - fanatika tvorby. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (122)

belldandy 

všechny recenze uživatele

První Tarkovského celovečerní film patří v jeho tvorbě ktomu nejnormálnějšímu, co natočil. To ovšem není pochvala, protože to znamená, že patří k tomu nejprůměrnějšímu. Ale přestože některé pasáže se nevymykají z průměrných sovětských snímků o válce, nemohu souhlasit s nízkým hodnocením Limy. Tu a tam se ve filmu zjevují v Ivanovi a jeho představách takové hloubky, jejichž dno by člověk nezbadal. Ivanovy sny nám neukáží, co přesně mu nepřátelé provedli. Muselo to být však strašlivé, protože je za to nenávidí k smrti, do poslední kapky dechu, víc než dokáže vyslovit, víc než dokáže snést. Obraz pochmurné krajiny se snoubí s pochmurným obsahem tohoto filmu. ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

My discovery of Tarkovsky's first film was like a miracle. Suddenly, I found myself standing at the door of a room the keys of which had, until then, never been given to me. It was a room I had always wanted to enter and where he was moving freely and fully at ease. I felt encouraged and stimulated: someone was expressing what I had always wanted to say without knowing how. Tarkovsky is for me the greatest, the one who invented a new language, true to the nature of film, as it captures life as a reflection, life as a dream.“ (Ingmar Bergman) „How is it that for the first time in my knowledge the charge of schematism could be sustained against the articles that L'Unita and other leftwing newspapers devoted to Ivan's Childhood which is one of the most beautiful films I have had the privilege of seeing in the last few years? [...] Madness? Reality? Both of them: in war, all soldiers are mad, this child monster is an objective testimony of their madness because it is he who has gone the farthest. It is neither a question of expressionism nor that of symbolism, but of a certain manner of narration demanded by the very subject, what the young poet Voznessenski used to call "socialist surrealism.“ (Jean-Paul Sartre vo svojom dopise Alicatovi, vydavateľovi časopisu L'Unita, ktorý zverejnil negatívnu kritiku Ivanovho detstva po jeho ocenení v Benátkach. Celý dopis. K filmu sa naďalej prihlásil napríklad i Krzysztof Kieślowski.)_____O Ivanovom detstve Ingmar Bergman tvrdí, že prišlo s novou rečou, Jean-Paul Sartre hovorí o žánri postavenom do priamej opozície voči socialistickému realizmu; socialistickom surrealizme. Už vo svojom celovečernom debute prejavuje Andrej Tarkovskij neklamné znaky neskoršieho štýlu a virtuózne ohýbanie klasického filmového jazyka - niekoľko druhov strihu, asociatívna montáž, práca s hĺbkou a ostrosťou záberu, mizanscénou, výrazná zvuková kulisa a jej zápasenie s hudbou a dialógmi, poetické stvárnenie živlov, estetizácia prírody a ďalšie. Ivanovo detstvo hľadí na vojnu viac z odstupu a miesto oslavného pátosu volí tvrdší psychologický prístup k hrdinom spolu s civilným hľadiskom, čo ho približuje k filmom ako Leťat žuravli alebo Pieseň o sivom holubovi. Tie medzi iným pripomína tiež striedaním dejových a lyrických pasáží, v ktorých prehovára najmä obrazom a početnými symbolickými výjavmi. Spoločným prvkom s ďalšou Tarkovského tvorbou je i rozradenie príbehu do pomyselných kapitol, ktoré je viac-menej prítomné v každom jeho filme, nech už je to priamo a explicitne (Andrey Rublyov), alebo ako niekoľkoaktové rozprávanie (Soljaris, Stalker)._____Kontrastné prvky sa opäť zlievajú do celistvého kontrapunktu. Oheň a voda, ticho a hluk, harmónia a nepokoj, detstvo a dospelosť, sen a realita, stiesnený a otvorený priestor, nekonečné vyčkávanie a náhla smrť, poetické a prozaické modely rozprávania. Ivan sa opakovane brodí riekou, ktorú zovierajú dva brehy - jeden ich, druhý nepriateľa. Prichádza o detstvo a poznačený vojnou potláča šialenstvo tým, že predčasne dospieva. Jeho dospelosť je však hrozivá, zatrpknutá a chladná natoľko, že i zúfalé nadbiehanie dôstojníka krásnej zdravotníčke popri nej vyzerá ako naivná detinská pochabosť. Šialenstvo však úplne nemizne - vyčkáva v temných zákutiach a tieňoch expresionistických komorných interiérov, zakráda sa sugestívnymi nočnými morami a halucináciami, vynára sa z desivých spomienok a opäť vnára pod jasnú hladinu vedomia. Nevidieť ho, a predsa je všade navôkol - v tlejúcich trámoch spálených domov, v beznádeji matiek a strachu detí, v dušiach vojakov ukrytých v zákopoch, v troskách lietadla, ktoré sa zo zeme týči ako veľký kríž do nebies. Utiecť pred ním na loďke je nemožné._____A predsa v závere, ktorý sa pre režiséra príznačne obracia k spiritualite, ponúka Tarkovskij východisko. Nájsť spomedzi nekonečných radov stromov ten jeden, ten náš - strom života. Na druhé zhliadnutie docenené - a pochopené. 90% () (méně) (více)

Reklama

Khalesi 

všechny recenze uživatele

Pretože to bol jeden z prvých Tarkovského režijných počinov a hneď vytvoril dielo, ktorému hĺbke sa mnohí nepriblížia za celý život, musím hodnotiť plným počtom. Dychberúca symbolika, dekadentná a pochmúrna atmosféra skutočne dýchala hrozbou apokalypsy. Posolstvo naliehavo bijúce do očí. Priamo do toho pekla na zemi zasadil osud malého chlapca, ktorý je dieťaťom už len fyzicky. Nezmyselná vojna mu vzala viac než len matku. Vzala mu všetko okrem holej existencie a túžby pomstiť smrť najdrahšej bytosti. Nepoužijem spoiler. Stojí za zhliadnutie viac ako ktorékoľvek iné s vyšším hodnotením Nedá sa porovnávať s ostatnými Tarkovského dielami, je originálny, ako každé z nich. Agónia a nirvána zjednotená v nádheru. ()

ScarPoul 

všechny recenze uživatele

V prvom rade treba povedať, že Ivanovo detstvo je omnoho dospelejším filmom, než akými bola trojica študentských filmov Andreja Tarkovského, nech sa o to, aby pôsobili dospelejšie, snažil sebeviac. Pohľad na vojnu očami dieťaťa je téma, ktorá bola sfilmovaná nespočetne veľa krát a ktorá je o to hroznejšia, pretože detský hrdinovia nevedia čo robiť tvárou v tvár vojne. Nevedia ako sa zachovať a ich zúfalstvo je o to väčšie. Ivan nie. Jeho stratu nevinnosti nahradilo absolútne presvedčenie, že vo vojne má aj on dôležité miesto ako zved a že mu práve táto pozícia dopomôže k tomu aby pomstil smrť svojej rodiny. Vo svojich 12 rokoch sa stáva dospelým alebo sa teda zo všetkých síl snaží presvedčiť ostatných, že bojuje za rovnakú vec ako oni a je rovnako schopný ako oni to dosiahnuť. Tarkovskij si tu pohráva z rôznymi vzťahmi a z rôznymi obrazmi, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, alebo tvoria akúsi lyrickú rovinu, ktorá umocňuje beznádejnosť situácií, do ktorých sa hrdinovia dostávajú. Ku koncu sa stáva film epickejším - obsadenie Berlína, viacej lyrickejším - scéna na pláži a viacej naliehavejším - pohľad na fotku Ivana, ktorý bol obesený. A práve práca z obrazom a slovom, tvoria z tohto filmu jeden z veľmi silných filmových zážitkov. ()

Fanucci 

všechny recenze uživatele

Sice pouze 95 minut, ale ukrutně nudných. Nekonečné záběry na břízy, bažiny, pak zase na břízy, ruského vojáka koukajícího nad vodkou někam do pryč a pak zase břízy:-) Tak jistě, trochu přeháním, ale totální vizuální deprese, která není podpořena nijak zajímavou zápletkou, mne moc nebere. Film nemá téměř žádné tempo, přestože prostředí války v tomto směru dává režisérovi obrovské možnosti. Byla by to myslím o dost zajímavější podívaná, kdyby se Tarkovskij soustředil výhradně na postavu Ivana a nerozehrával např. zbytečnou milostnou zápletku dvou vedlejších postav. Pár scén, jež divákovi poodhalí psychiku malého Ivana a jeho vnímání světa po strašných životních zážitcích, jsou totiž to nejlepší na celém snímku (např. Ivanova představa jak se mstí Němcům, jeho vzpomínky z dětství kontrastující s válečnou realitou, prohlížení obrázků v německé knize...). Také konec je poměrně zajímavě ztvárněný, ale jinak nuda nuda šeď šeď. Ty 3 hvězdičky jsou možná až moc... ()

Galerie (58)

Zajímavosti (7)

  • Novelu Vladimira Bogomolova „Ivan“ z roku 1957 se neúspěšně pokoušeli adaptovat jiní sovětští tvůrci, než ji na přímluvu režiséra a pedagoga Michaila Romma nabídli čerstvému absolventovi moskevské školy VGIK Andreji Tarkovskému. Ten dokázal příběh osiřelého dvanáctiletého Ivana prodchnout uhrančivou směsicí metaforiky a expresivnosti. (Zdroj: Letní filmová škola)
  • V roku 2009 bol film uvedený na detskej televíznej stanici Cartoon Network, pretože mala stanica náhodne prepnutý signál s Turner Classic Movies, ktorý v tom čase film vysielal. (Reverse01)
  • V roce své premiéry získal snímek hned tři hlavní ocenění - Zlatého lva z Benátek, 'Golden Gate Award' ze San Francisca a 'Velkou cenu' filmového festivalu v Acapulcu (Mexiko). (Vodnářka)

Reklama

Reklama