Solaris

[10/10] (Creative Unit of Writers & Cinema Workers, Mosfilm, Unit Four) (Čb. /// Sovcolor /// Produkce: Vjačeslav Tarasov /// Scénář: Fridrich Gorenštajn, Andrej Tarkovskij podle románu Stanisława Lema /// Kamera: Vadim Yusov /// Hudba: Eduard Artemjev, Johann Sebastian Bach /// MFF v Cannes: Andrej Tarkovskij (Cena FIPRESCI, Zvláštní cena poroty)) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE] (07.11.2010)

Úžas! Asi dvakrát sa pristihujem pri duševnom premiestnení na onu vesmírnu stanicu, ktorej útroby a čudesná posádka hypnotizujú môj mozog do najkrajnejších sfér prijímacie radiácie. Znepokojenie, núdza, blúznenie, ale aj hypotetické rečnenie či zakódované prihováranie sa jeden k druhému. Chovanie tamojších vedcov ozaj odpovedajúce - úzkoprsé, stiesnené a náladovo premenlivé. Poznačení láskou k žene a citovým rozpoložením Tarkovskij na plátno otláča svoj (mierne modifikovaný) autorský rukopis, kompozícia obrazu je fenomenálna a narábanie s tichom vyvoláva vábivé mystično na ktoré pristupujem hneď od odlepenia sa od Zeme. "Solaris" netrpí dĺžkou, to recipient trpí neschopnosťou pohltiť tento umelecký smaragd. "Solaris" není iba filozofickým sci-fi opusom, je tiež nenútenou modlitbou pre tvora s dávkou sebareflexie a existenciálneho opytovania sa. (03.03.2010)

film, ktorý si budem pre istotu musieť pozrieť ešte raz, lebo nielen tá dĺžka, ruské dialógy ale predovšetkým tarkovského nepolapiteľný génius mohli mať za následok, že som nie všetko rozumovo uchopil, každopádne však tento veľkolepý film určite podnietil moju myseľ k plodnej a činorodej aktivite a dlho predlho sa budem zrejme posolstvom či posolstvami adaptácie románu S. Lema zaoberať. intelektuálny film od najväčšej tvorivej osobnosti ruského filmu. úchvatné obrazy, nepopísateľná atmosféra. (08.05.2006)

Moja prvá skúsenosť s týmto velikánom svetovej filmovej tvorby, Andrejom Tajkovskijm a rozhodne si nemôžem sťažovať. Celý čas sa to nesie v takom úplne pomalom tempe a dlhší čas mi to prišlo také neuchopiteľné, nebol som si istý, čo si mám o tom myslieť, ale časom sa to predsa len vyjasní a tak sa v konečnom dôsledku aj tento čiastočný subjektívny nedostatok vytratí. Pochváliť musím aj túto zaujímavú žánrovú kombináciu sci-fi, psychologického a umeleckého filmu, ktorá teda dokáže zapôsobiť. Len ma mrzí, že stredná časť filmu si ma moc nezískala a film akoby zostane stáť na jednom mieste, ale našťastie väčšina je výborná a celkový dojem vylepšuje aj úplný záver, ktorý som nečakal, ale lepší byť asi ani nemohol. Nesklamali ma ani postavy, ale najväčšiu pochvalu si samozrejme zaslúži samotný Tarkovskij, jeho réžia je prvotriedna a z filmu robí mimoriadne atmosférický, až taký hypnotický zážitok. Určite tomu ešte niekedy dám šancu a dúfam, že už ma bude baviť aj stredná časť, kvôli ktorej ešte nemôžem dať plné hodnotenie, ale aj tak je to nezabudnuteľný zážitok a som zvedavý na ostatné režisérove diela. 81% (03.08.2015)

Osobně spíše preferuji novější Soderberghovu adaptaci Lemova románu, která byla značně intimnější a soustředila se především na romantickou linii, kdežto Tarkovskij ve své verzi více a z tematického hlediska obšírněji filosofuje a film se mi v poslední třetině zdál již zbytečně dlouhý (při sledování téměř tříhodinového Andreje Rubleva se u mě tyto stavy však nedostavovaly). Atmosféra filmu je přímo úchvatná a velmi záhy diváka vtáhne do děje, který je vyprávěn pomalým tempem a vyzdvihnut si zaslouží i krásně komponované záběry, kterými Vadim Jusov ve filmu rozhodně nešetří. (09.01.2011)