Dozvuky

Pripadá mi, že Wasikovski trochu zbytočne podriaďuje svoj film žánrovým pravidlám a klišé. Ako na úrovni naratívu (westernový hrdina prichádza do mestečka a začne fukot), tak v jednotlivých situáciách (kopanie v noci musí byť v lejaku, pravdu sa dozvieme od zázračnej starenky, vychádzajúcej tajomne z lesa). Pritom objav náhrobkov by ihneď vyvolal záujem rôznych inštitúcií a určite aj vlády, lenže to by z toho bol nudný film. Dozvuky taktiež mohli skončiť o pár minút skôr a nechať veci viac otvorené. Inak film slušne šľape. (31.01.2016)

Raz za čas zavítam k našim vyšším susedom, len preto aby som sa utvrdil, že podobne ako severská kinematografia, tak aj v Poľsku absencia slnečného svetla, spôsobuje akúsi zvrátenú túžbu robiť ťažké filmy idúce až k tej povestnej ľudskej hranici. Dozvuky síce nie sú až tak silným filmom v spôsobe ukazovania skutočností, ale ako detektívny príbeh dávnej krivdy, kde sa ľudia správajú ako banda sfanatizovaných debilov, funguje takmer dokonale. Je to dosiahnuté hlavne ústrednou dvojicou bratov, ktorý si skvelo sekundujú a mi ako divák máme možnosť nahliadnuť do ich mikrokozmu. Poteší drobná úloha Zuzky Fialovej - ktoré je bohužiaľ za zenitom, ale akosi hrá lepšie než v celej slovenskej produkcií za posledných pár rokov. K filmu treba pristupovať veľmi opatrne, pretože aj napriek dobrej myšlienke a výborne budovanom napätí je film robený pre určitý efekt. A tým sa akosi sila diela pomaly vytráca. Iste je to pekne natočené a od prvej do poslednej minúty si to drží zaujímavosť, ale chýbal tam potrebný presah aby som mal z filmu podobné pocity ako napríklad z Honu. A nábeh na to film ponúkol niekoľko krát. Možno je to tým koncom, ktorý bol možno až príliš na hrane toho čo som ako divák schopný od podobne ladeného filmu očakávať. Inak som ale veľmi spokojný. (28.10.2013)

Je to dosť podobné Habermannovmu mlynu aj filmu o Sekalovi a preto ma vo filme vedela strhnúť hudba a kamera, celkovo ako bol podaný tento v podstate jednoduchý a smutný príbeh o zločinoch minulosti. Kde je Poliak, tam hľadaj žida, či nenávisť k Rusku, aspoň taký mám občas pocit nielen z filmov, ale aj reality. Oba tie národy majú povesť kšeftárov, ľudí, ktorých iní nemajú radi, no hlavne mám pocit, že tomu akoby západnému svetu a židom sa Poliaci podliezajú a toto mi ukázalo zas pravý opak, kde sú schopní ich ešte vraždiť skrz svoj katolícky fanatizmus a skrz tie ich majetnícke túžby. No, keď si to tak uvedomíte, tak aj film ukazuje Poliakov v horšom svetle pred židmi, takže možno na tom podliezaní bude niečo pravdy, aj keď neviem, či to mám brať ako snahu vysporiadania sa s minulosťou alebo len jeden z mnohých filmov, kde zas niekto niečo zaplatil, aby vôbec niečo aj v Poľsku ohľadom kinematografie bolo. Keďže veľa ich filmov nepoznám a tu zrovna spolupracovali aj s Rusmi a aj sa tam objavila napríklad naša Fialová, tak mám dojem, že sú na tom tiež biedne a to sú veľká krajina. Záver je slabý, veľa nechýbalo a hodnotil by som to lepšie. Čo ma trocha udivuje je, že ruskú povahu akoby som začínal chápať, ale tú poľskú hrubiánsku a výbušnú na veciach, ktorým oni sami pripisujú váhu a ktorá mi príde tajomná, do tej sa neviem vžiť. Štýlom je tento film skôr klasika, nevybočuje, ale dá sa. (03.03.2015)

,,Statečný Kalino, a ty statečný Kalino, pravdu chceš znát? A jsi si jistý že tě ta pravda neotráví?“  Ten příběh pogromu v Jedwabném znám už z divadelní hry  Tadeusze Słobodzianka Naše třída. Oproti této skvělé hře má film podobu jakésiho thrilleru či detektivky, v níž v roli „vyšetřujících“ vystupují dva bratři (Józef a Franciszek), mezi nimiž (kvůli emigraci jednoho z nich v 80 letech do Ameriky) jinak panují spíše napjaté vztahy. Napjaté vztahy od začátku panují i mezi Józefem a zbytkem vesnice. Musím přitom říct, že když jsem viděl obraz obilného pole se spoustou židovský náhrobků, vůbec jsem se tomu napětí nedivil a trošku jsem i dával za pravdu výtce Franciszka adresované Josefovi: „Proč se kurva staráš radši o mrtvé než o živé“. Ale jak postupně to napětí ve vesnici rostlo, mě film totálně vcucnul. A když už by se napětí dalo krájet, přišla (možná zbytečně rychle) překvapivá pointa a po ní ještě mrazivý závěrečný obraz ukřižování… Uff... (13.09.2022)

"Nahnali Židy do domu, zapálil jej, a když matky vyhazovaly své děti okny ven, aby je zachránily, vracely je vidlemi zpět..." Ne Němci. Poláci! Sousedé z vesnice. Neskutečně silné, emotivní drama, které si o sobě Poláci dokázali natočit, a to nejen jako vypořádání se s historií, ale také jako snímek současného polského antisemitismu. (27.05.2017)