3096 dní: Příběh Nataschi Kampuschové

Tisíckrát propraný námět, kterému neunikl ve své době asi nikdo, ledaže by se na dva roky schoval do ždímačky. Film sám o sobě tedy nepřináší nic nového, je pouhým popisem stokrát čteného či slyšeného, žádnou nadstavbu od něj nečekejte. Co ale každopádně stojí za zmínku, je herecký výkon představitelky teenegerské Natashy, protože její proměny výrazu jsem jí baštila i s navijákem. (16.06.2015)

U filmov, ktoré sú nakrútené podľa mimoriadne dramatickej skutočnej udalosti divák predpokladá, že film bude rovnako pôsobiť, ako na neho pôsobili novinové články v čase, keď správa o jej úspešnom úteku obletela svet. Nie vždy sa dočká, ako tomu bolo v tomto prípade. Opäť za najväčší problém považujem proporcie. Z 3096 dní sa dá vybrať množstvo kľúčových momentov, ktoré charakterizovali osemročné väznenie unesenej a psychiku únoscu. Bolo tam síce naznačené, že si Priklopil plánoval z Nataschi vytvoriť obdobu Pygmaliona a u nej zrejmé pôsobenie Stockholmského syndrómu. Ale desivosť a nezmeniteľnosť jej položenia mala byť výraznejšie stvárnená, veď 3096 dní je neskutočne dlhá doba. Film pôsobil takmer zľahčujúco. Ak by skutočnosť bola taká ako vo filme, nemala by Natascha dodnes desivé sny a psychické problémy. Ani angažovanie tridsaťročnej anorektičky do úlohy o polovicu mladšej Nataschi nepovažujem za šťastný ťah. Celkovo som vnímal tento film ani nie tak ako nepodarok, skôr ako nevyužitú príležitosť. (24.01.2017)

Dlhodobo sa vo voľnom čase zaujímam o dopad dlhodobého nedobrovoľného neštátneho pobytu na zdravie jedinca. Teda únosy, uviaznutia v divočine, poblúdenia v horách i poblúdenia mysle. Prípad dievčaťa, ktoré bolo akýmsi Priklopilom (nomen-omen) väznené v tajne vybudovanej izbe v podzemí súkromného domu vyše osem rokov, je v tomto zmysle zaručeným ťahúňom pre ľudí s podobným koníčkom. Od filmu som nečakal nič (uviaznutý kdesi v modrých číslach priemeru), dostal som skvelý kúsok. V duchu nových a dobre robených nemeckých filmov. To nie je výnimočná záležitosť, lež pravidlo. No a k obsahu? Mužov, ako Priklopil sú podľa mňa mraky. Najradšej by objekt svojho srdca vlastnili ako vec a tak s ňou aj zaobchádzali. Podľa zvrátenej vôle samca. Žiadna úcta, len ščekavé rozkazy, bitky a sex. To majú kompenzovať luxusnejšie vybavené sviatky s darčekmi. Takže, ak by aj chuderka Nataša nemusela znášať hrôzu nemožnosti stretávania s inými ľuďmi (okrem psychopatického únoscu s kinderstube - čo naznačuje správanie k matke i babke), tak mnohým iným ženám sa také ponižovanie, ako je ukázané vo filme, deje dnes a denne. A to legálne, bez akéhokoľvek únosu. (24.10.2021)

Další zajímavý německý snímeček. Zde nám ukazují šílených 8 let v zajetí, celkem dost již známé dívky, díky této skutečnosti. Hereckých výkon únosce i oběti jsou velmi dobré. Bohužel mi zde chybí ucelenost děje, přeskakování v čase není nijak extra vyjádřeno. Dále by mě zajímal víc pohled na únosce, jeho motivy jeho činu a dále vývoj vztahu a dilema vůči oběti. Sice dávám průměrné hodnocení, zde bych ale mírně shlédnutí doporučil. (24.12.2020)

Dost psycho. Těžko si jen představit, co chudák holka zažívala. Oběma hercům jsem jejich role věřil a Priklopila (Lindhardta) upřímně nenáviděl. Tvůrci si vyhrály s neskutečnými detaily, které umím ocenit. Všiml jsem si třeba, že herečka Antonia měla na hodně záběrech fleky na kolenou od neustálého lezení v pokleku v malém prostoru. Na TV film si myslím podali všichni skvělé výkony a film proto hodnotím 4 rychlospojkami. * * * * (27.02.2018)