Tom na farmě

Pocitová žánrovka kladúca dôraz na šifrovanú psychológiu postáv, účelnú izolovanosť fikčného sveta a silu provokatívnych náznakov. Hľadať v tom vnútornú logiku či zmysluplné motivácie je celkom zbytočné, kedže sa jedná o záležitosť pudovú a teda racionalitu zámerne odopierajúcu. "Tom à la ferme" považujem skôr za dômyselnú hru s divákom, kedy sa nad jednotlivými výstupmi musí aktívne premýšľať, spájať ich do prípadných súvislostí a širších významových rámcov a predovšetkým pristúpiť na striktné pravidlá fráze "takmer nič nie je také jednoduché ako to na počiatku vyzerá". Táto čisto ponurá, prevažne depresívna a prejavom utlmená poloha je na Dolanovi zaujímavá a to či už na plátne alebo spoza neho... (17.07.2014)

Dolan sa pokúsil skĺbiť drámu s niečím ešte ponurejším, depresívnejším. Tajomno a stúpajúce napätie na vás dýchnu okamžite, no samotný príbeh negraduje, vyjasnenie faktov sa črtá iba veľmi pomaly. Akoby sa všetky postavy nadýchli aby niečo povedali, a nikto vlastne nič nepovedal. Nakoniec z tých všetkých náznakov a veľavravných pohľadov zasadených do zaujímavého prostredia nevznikne niečo celistvé. Na chlapec s chlapcom tému som už od Xaviera zvyknutá a dokonca nemám nič proti tomu, že ju recykluje znovu a znovu, ak to robí dobre. V Tomovi sa akosi nechal uniesť a popri krásnej hudbe a bezchybnom strihu zabudol, že mu nevidíme do hlavy a jeho myšlienkové pochody nie sú vždy jasné. Ale verím, že si to našlo/nájde svojich divákov. (15.03.2017)

Už to predchádzajúce Dolanove "veľdielo" Laurence Anyways ma akosi nezaujalo, tak som trochu dúfal, že tento krát to bude o niečo lepšie. No s poľutovaním musím uznať, že Dolanov štýl mi proste opäť nesadol a ani Tom à la ferme u mňa nezaznamenal zmenu názoru na tohto kanadského režiséra/scenáristu/herca. Námetovo to ani tentokrát nebolo vôbec na zahodenie, ale ten štýl, ktorý sa silou mocou snaží pôsobiť nesmierne psychologicky pôsobí v konečnom dôsledku až neprirodzene. Obzvlášť, keď správanie takmer všetkých postáv zostáva pre mňa viacmenej nepochopiteľné... (04.08.2014)

Filmařsky vděčnou atmosféru homofobního prostředí narušuje nelogické jednání hlavního hrdiny. V některých filmech s činy hrdinů souhlasit nemusíte, a přesto chápete jejich motivace, v tomto případě jakékoliv osvětlení toho, proč se Tom chová tak, jak se chová, chybí. Ano, chápu, že oběť může přilnout ke svému vězniteli, jenže pokud ji tyran několikrát napadne jen pár hodin poté, co se poprvé potkali, a pokud oběť může svobodně kamkoliv jet nebo komukoliv zavolat, nedokážu si představit inteligentního, nezávislého člověka, který by vesnici neopustil nebo alespoň nezavolal policii. (09.07.2014)

Dolanovi se výborně podařilo přenést autentickou atmosféru, perfektní vizuální i hudební zpracování ze svých předchozích snímků, zbytek ovšem zůstal kdesi v minulosti. Snímek plný nelogických situací, absurdních postav, šílených zmatků a "proč" v hlavě diváka. Ty šílené psychologické pochody jsem asi nestíhala a vysvětlení "chovám se divně, protože mi umřel milenec" mě moc nebaví. (09.07.2014)