Kdysi byli bojovníky

Nový Zéland, 1990. Deprimujúco sociálny príbeh z maorijskej slumovej oblasti o rodine, ktorú tvrdou rukou ovláda foter Jake, bitkár, potomok otrokov. S manželkou Beth má 2 dcéry a 3 synov. Jake je notorik, keď si vypije, terorizuje rodinu. Najstarší syn Nig sa pridá k pouličnému gangu, ktorý je známy svojim domorodým maorijským tetovaním. Druhý syn Mark je za kriminalitu poslaný do polepšovne, kde sa učí bojový tanec "haka" a je mu pripomínaná jeho kultúra. Po neveselých filmoch o osudoch domorodcov Amerík a Austrálie je toto ďalší dramatický príbeh o dopade ničivej moci kapitalizmu na pôvodné obyvateľstvo. (SPOILER) Po tom, čo Jakeov opitý kamoš znásilní jeho dcéru, Beth ho opúšťa so slovami: "Naši ľudia boli kedysi bojovníci. Nie ako ty, Jake. Mali manu. Hrdosť. Mali ducha. Keď môj duch tu prežil 18 rokov, tak prežije všetko." a s deťmi odchádza z "civilizácie" späť do svojej rodnej maorijskej domorodej dediny. (08.12.2010)

Jediným dojmom z toho filmu je poznanie, aké sú si tie "neprispôsobivé menšiny" podobné. Je úplne jedno, či sú to Maorovia, Aborigéni, Indiáni alebo tí premenovaní na Rómov. Všetci mali prijateľnú minulosť, v ktorej fungovali pravidlá, hierarchie a tabu. Dnes sú na okraji majoritnej spoločnosti, ktorá si s nimi nevie rady, pretože demokratické pravidlá na nich neplatia a iné sú pre zjemnenú väčšinu neprijateľné. Nakrúcajú sa o nich filmy, pretože je v tom exotika, násilie, drogy, skrátka to, čo väčšina chce vidieť, kvôli tej príchuti zakázaného. Ja necítim najmenšiu potrebu oboznamovať sa so životom "neprispôsobivých", ktorí sa úspešne prispôsobili využijúc slabiny života väčšiny. (18.11.2021)

Nejsem rasista, neboť lidi rozděluji pouze na ty, kteří mají pro společnost nějaký přínos a ty, kteří na systému bez skrupulí parazitují. Těch druhých je poslední dobou čím dál víc a tak mi vadí, když musím ve filmu sledovat sociální dramata opálených domácností. Proč musím? Protože spolek vážených csfďanů tento snímek zařadil mezi ty TOP a já chci vidět všechny TOP kousky, aby mi něco podstatného neuniklo. Film je však pro mne únikem od všedních starostí a tak mne to, že někdo dokáže natočit syrové drama ze života příliš nevzrušuje. Šel bych s hodnocením ještě níž, ale hodně zachránil nejlepší novozélandský vývozní artikl zvaný haka a taky cholerické výlevy svalouše Jakea stály za to. Jinak je to úplně stejné, jako běžný den na pavlačáku v blízkosti sociálky a tomu asi málokdo dá pět hvězd. (29.07.2013)

Tak toto je kvalitná tortúra len pre vysoko pokročilých. Neodporúčam citlivejším povahám. Peckinpah je oproti tomuto filmu slabo vyluhovaný čaj. Zároveň však netreba pri pozeraní zabudnúť, že umenie je fikcia a nie realita, a že krutosť vo filmovom svete je hlavne dôsledok určitej umeleckej licencie. Filmy ako Once were warriors majú skutočné ten málo vídaný katarzný účinnok a pomáhajú nám lepšie pochopiť metafyzické otázky a zmieriť sa s najkrutejšími udalosťami v živote. Je to umenie v takom starosvetskom náboženskom slova význame. (08.05.2014)

Drsný, syrový a krutý film, jak se zde o něm zmiňují ostatní uživatelé, to určitě je. V mnoha ohledech připomíná Kult hákového kříže, ale narozdíl od něho na plné hodnocení tento kousek nemá. Je to prostě jedna drsná sonda do osudů jedné maorské rodiny. Poutavé to určitě je, ale ničím výjimečné. Asi jsem čekal v závěru ještě něco víc. 80% (10.03.2011)