Kostka

Ďalší dôkaz toho, aký obrovský emocionálny potenciál v sebe skrýva minimalizmus (John Carpenter vo filmovej hudbe, Lucio Fontana vo výtvarnom umení, Farnsworth House v architektúre). Filozofická sci-fi nie je celkom moja šálka kávy, ale tak kvalitný film sa v tomto subžánri objaví len raz za niekoľko desaťročí. Vraždenie ako estetický akt plus existenciálna filozofia plus logika ako slepá ulička - to je tak dobré, že každý písaný komentár je zbytočný. Čím viac tvorcovia tlačili na matematiku, tým viac som sa obával nejakého pateticky dokonalého hyperlogického konca. Napokon som sa dočkal fascinujúceho konca, ktorý ma naplnil blaženou satisfakciou a vierou v to, že svet sa predsa len (ešte) neskladá z jedničiek a núl. (23.07.2005)

Už je to dávno, čo som videl tento film. Veľmi som sa na neho tešil a tak konečný výsledok nemohol naplniť moje očakávania. Hororová forma tu je dôležitejšia, ako logika a postavy mi nepripadali nijako zvlášť zaujímavé. Navyše ma vtedy mierne sklamal koniec, čakal som niečo skutočne šokujúce. No uvidíme, ako budem vnímať film teraz, po desiatich rokoch. Mohli by ho občas dať aj v tv. Tak na druhý krát musím hodnotenie poopraviť, zmysel to dáva a má to aj svoju hĺbku. Treba sa zamyslieť, ako postavy v skutočnosti umierajú, čo, alebo kto je tu tá pravá pasť a prečo má film taký záver, aký má. Nepredvídateľnosť jednotlivých kociek je rovnaká, ako nepredvídateľnosť chovania ľudí a ich charakterov. Pekná metafora na žánrový film. (02.09.2012)

Film s na první pohled velmi jednoduchou linií příběhu o úniku z kostkového bludiště, který se ale zrcadlí v běžném životě, jakožto bludiště s mnoha různorodými charaktery, které se průběhem filmu vyvíjejí a upadají od svého racia do ID (Freud), kdy na konci filmu (*spoiler*) Natali vyobrazuje jakési nebe, do něhož vejde jen člověk s prostou duší, ostatní ať už pro dobro, či zlo, zůstanou uvězněni a míří zpět do pekla v lakonicky červeně zbarvené krychli. (28.06.2017)

Na tento film som sa dávno chystal viacmenej náhodou, s očakávaním ďalšieho sci-fi bez invencie. O to väčšie bolo moje prekvapenie a nadšenie. Výtvarná stránka, psychológia postáv, dialógy, hudba, zvuky, nápad .. Excelentné prevedenie. Toto je psycho, nad ktorým som si dlho lámal hlavu, a stálo to zato. A rozhodne film nemá ohľadom svojho žánru a deju veľkú konkurenciu. Som rád že film dospel až do trilógie a žiadna časť nerobí hanbu. (19.01.2015)

Enigmatická stiesnená metafora, ktorá zostáva na pol cesty a v skutočnosti ma desí niečím úplne iným, než by mala. Relatívne originálny námet, lacné spracovanie. Vadí-nevadí. Mne osobne nie, keďže výrazne napomáha minimalizmu a psychologickému rozkladu uprostred mechanizmu Kocky. Postavy. Ich rozvrhnutie, vrátane profesie, vedomostí a funkcie (ak im ju pomyselne pridelíme) v útrobách labyrintu sú extrémne umelé. Po celú dobu som pociťoval čoraz silnejšiu vypočítavosť v zmysle ako natiahnuť námet na celovečerný film, keď predurčenie charakterov a ich daností viedlo k vykonštruovaným odhaleniam, ktoré ani neskrývajú neomalenú snahu dobrať sa ďalšej dejovej záhybky a priblížiť sa predvídateľnému finále. Trochu si zaspoilerujem, takže kto nevidel, nech ďalej nečíta. Napríklad Rennes (Wayne Robson) sa prejaví ako notorický útekár, avšak v zápätí musí zomrieť, aby ostatní prišli o nádej na rýchly únik. Študentka Leaven (Nicol de Boer) sa zasa prejaví ako geniálna matematička, ktorá postupne prichádza na spôsob fungovania Kocky. Mohol by som ešte pokračovať - neskôr objavia geniálneho autistu, vďaka ktorému sa vyhnú všetkým pastiam a nakoniec zistia, že jeden z nich je architektom vonkajšieho plášťa, takže vie, ak sa dostanú na okraj, nájsť východ. Niekto to môže brať ako zámerný kľúč "tých hore" ako ujsť - v tom prípade obsahuje veľa zámerných nejasností, ale ešte viac pravdepodobne nie až tak zámerných nelogickostí a náhod. Ja sa skôr nazdávam, že Natali jednoducho nevedel, ako ďalej rozvíjať námet, a tak sa uchýlil k najjednoduchšiemu riešeniu, ktoré sa ukázalo ako veľmi zlé, ale hororovým fanúšikom postačujúce. Ak to dokážete prehliadnuť, vaša výhra, ja žiaľ nie. Preto si myslím, že vo svojom vnútri samotná Kocka funguje na princípe hodu kockou; potom je dej aj logika fikčného sveta irelevantná. Atmosféru to však občas má a tiež musím brať v úvahu, že tu účinkujú neherci. 40% (28.10.2014)