Sedmý kontinent

Depresivní rodinný stereotyp s degradovanými a deformovanými hodnotami v moderní společnosti a následná bezmoc, přesně jako je v některých případech úděl lidského bytí, kde se lítost střídá s pocitem zhnusení. Siebente Kontinent, první kousek od Michaela Hanekeho, který se dá ještě sehnat klasickou cestou se stal odrazovým můstkem s touto tématikou v jeho kariéře. Jeho přesné vedení kamery s citem pro obraz můžeme vidět již zde. (15.08.2010)

Napoprvé mě to nesemlelo. Film se nesnaží o jakoukoli transparentnost mentálního úpadku postav, a tak divák pořád dokola sleduje ty samé činnosti a věci, kterým se rodina ve třech po sobě jdoucích letech věnuje. Samozřejmě se jedná o úmysl, který obstojně navozuje chladnou atmosféru znudění nad vlastním buržoazně nesmyslným způsobem života. Zoufalost a pocit bezvýchodnosti se však nedostavuje, studie partnerského vztahu a rodinné krize rovněž. Závěr nepovažuju za legitimní - to bychom se mohli do Austrálie odstěhovat rovnou skoro všichni. Pokud bych se přiklonil k interpretaci, že divák je v prvních dvou třetinách filmu stavěn do role nicnetušícího pozorovatele (například jako prarodiče), poslední část chce diváka akorát co nejvíc šokovat. Haneke odmítá cokoli vysvětlovat, striktně se drží své manipulace a nakonec udeří. (23.06.2011)

Jeden z nejošklivějších filmů, které jsem kdy viděl. Není to nic jiného než rouhání životu. Rádoby "umělecké" prvky, jako jsou dlouhé záběry na detaily postav bez hlav, mytí auta v mycí lince nebo idiotské dlouhé černé přestávky, mají zřejmě dodat tomuto dílu punc nevšednosti i co se týče formy. Dle toho všeho bych tipoval autora filmu (až už je natočen dle skutečné události) na klienta psychiatrické kliniky ... případně ještě na někoho daleko horšího.... (05.03.2013)

Silná káva. Extrémne. Povedal by som, že sa jedná o cca. 10 násobne ťažší film na strávenie, ako legendárna Apokalypsa, režiséra Coppolu. Som, až by som argumentoval, skrytým účastníkom udalostí troj - člennej rakúskej, dobre zabezpečenej rodiny, ktorá sa rozpadá, rozkladá, a bohužiaľ všetko sledujem cez depresívnu ľudskú optiku, kde nemôžem zasiahnuť, len sa tíško prizerať, a čakať, čakať, keď sa dostaví vytúžená Austrália, ktorá znamená KONIEC - smrť ! Neviem, či to má na príčine absolútna jednotvárnosť životov Anny, Georga a ich dcéry Evi, keď stratili akúsi chuť do života, ktorá by ich uspokojovala, a namiesto nádychu, nových výziev, zvolia výdych, čo rezignácia je hnacím motorom blížiacich sa deštruktívnych rodinných príhod, v ktorých som svedkom toho, ako si ničia hnuteľný majetok, obľúbené akvárium s malinkými rybkami, nedospelej Evi, padne za obeť taktiež ostatným veciam, ktoré sú už dávno zničené, totiž OTEC nakúpil náradie, ktorým sa systematicky začali likvidovať úplne všetky nábytky, ošatenie, televízor, skrátka, obsah domových izieb sa blíži totálnej katastrofe, alebo peniaze ich nezaujímajú ( rakúsky šiling ), tie kompletne roztrhajú na franforce, a spláchnu do HAJZLU ! Bolo mi ľúto Evi, ktorú títo nezodpovední a ľahostajní rodičia zatiahli do strašnej „apokalypsy” , z ktorej nebolo návratu ! Sledovanie scén, kde sa oddávajú náruživým likvidačným prácam, nie je nič jednoduché, práve naopak, zaťaží vám to žalúdok, až sa z toho pomaly ani nespamätáte ! Statická a priamočiara, uhlová kamera je nasmerovaná lišiacky tak, aby sa tieto pocity čoraz viac a viac znásobovali, umocňovali, až to zachádzalo do úmoru ! Haneke je skľučujúci, a dá sa povedať, že týmto ťaživým filmovým debutom si zvolil smer, ktorým sa bude uberať do „budúcnosti” , a vôbec, počas toho nemieni nikoho šetriť ! Veľmi nebezpečný snímok, ktorý ma zdeptal, až mám problém - vzchopiť sa ! Majstrovsky temný film, ktorý pomaličky ide do pekla ! Geniálna záležitosť, ktorá ale zabolí na duši človeka, ktorý sa na to pozerá ! Michael Haneke ma normálne FASCINUJE svojim pohŕdaním ku Homo sapiens sapiens... (03.09.2017)

Už dávno ma nejaký film tak vnútorne nerozsekal ako toto majstrovské dielo od Hanekeho. Sociálna dráma o rozklade jednej rodiny, ktorá nemôže nikoho nechať chladným. Bezcieľnosť, bezútešnosť a chladné vytriezvenie... Je natočená veľmi dobre, realisticky, pre diváka nie je žiaden problém dosiahnuť empatické vcítenie do charakterov jednotlivých postáv. Je tu množstvo momentov, ktoré postupne budujú chladnú, mrazivú atmosféru od scénky ku scénke a to až do mrazivého pekla kdesi hlboko pod Siedmim kontinentom (manželkin tichý plač v aute, dcéra v škole...). Čo Haneke ubral na racionalite a istej mindfuckovosti snímku (tak ako to je u jeho neskoršej tvorby), to pridal k emotívnej stránke a celkovej dusivej a nepríjemnej atmosfére, výsledkom čoho je drvivá priamočiarosť. Záver je šokujúci, strhujúci, depresívny, presne podľa môjho gusta čo sa týka priamočiarej, chladnej a depresívnej drámy s maximálne realistickým účinkom. Film bude vo mne ešte dlho rezonovať. (29.07.2015)