T2 Trainspotting

Oceňujem, že sa podarilo dostať do T2 všetky relevantné osoby, ktoré slávili nevídaný úspech už pred 20 rokmi. Pokračovanie sa nesie v znamení jednotky, brilantný strih, kamera a hudba je dychberúca. Samotný príbeh je nastavený na reálny dej po 20-tich rokoch, pre tých, ktorí jednotku nevideli sú nápomocné flashbacky z minulosti a pre znalých fanúšikov kratučké výlety do minulosti nerobia problém. T2 je štýlový moderný film, ktorý sa nevenuje len drogám, ale aj pornografii či eurofondom. (16.02.2017)

Asi bych měl být přísnější, ale mám pocit, že (reálně) to o moc lépe zpracovat nešlo. Dějově už to samozřejmě není taková atomovka jako předchůdce, ale v podstatě všechny ostatní jeho stěžejní devizy najdeme i zde - se svými rolemi dokonale sžité herce, Boyleovu zběsilou videoklipovou režii a správně řízný rozmanitý soundtrack, dodávající scénám kýženou atmosféru a energii. A nakonec vlastně i nějakou tu (nenásilnou) reflexi dnešní doby. Míra nostalgie, melancholie a sentimentu je na velmi snesitelné úrovni, vtipných, zábavných a silných scén nabízí T2 rozhodně nadstandardní počet (hodně z nich je kupodivu věnováno Spudovi). Určitě nelituji, že tenhle sequel vznikl. A už vůbec ne toho, že jsem ho viděl, přestože síly a filmově-historického významu svého předchůdce (podle očekávání) nedosahuje... 70 % (18.02.2017)

Jasné, Rentona, Begbieho, SickBoya a Spuda som znova rád videl, ale mal ich reunion nejaký väčší zmysel? No príliš ani nie. Trainspotting dvojka sa snaží dobehnúť prvý diel svojou údernosťou, ale pri každom pokuse byť zaujímavou a originálnou ako jednotka neuveriteľne zakopáva. Danny Boyle tentokrát jednoducho nepriniesol okrem nostalgie, pár vtipných scénok a novej verzie "choose your life" skutočne nič svetaborného. Stretnutie starých dobrých postáv sa pozeralo príjemne, ale bolo vytvorené nasilu a miestami to je z filmu extrémne cítiť. (18.07.2017)

"T2: Trainspotting." Sequel k filmu, ktorý vo mne vyvolal skutočne veľmi rôznorodé pocity a patrí medzi filmy, ktoré by som si už druhýkrát nepustil. A hoci si myslím, že "Trainspotting" je reálne lepší film, tak tento by som ohodnotil ako film, ktorý na mňa urobil lepší dojem a páčil sa mi viac. Možno je to trošku zvláštne, no kým v prvom filme bolo veľa desivých a špinavých momentov, tak sequel ich pár má, no nie sú už také silné a tak intenzívne spracované. Už tu nemáme veľké množstvo scénok závislosti na heroíne a s tým súvisiacou experimentálnou kamerou, no viac sa sústredíme na udalosti, ktoré nasledujú po tom, čo sa Mark rozhodol svojich kamarátov okradnúť a vziať peniaze z akcie. Takže je film úplne iný a pritom súčasne to zapadá na svoje miesto a prináša uspokojivé pokračovanie. Myslím si, že všetko ostalo dopovedané a dokonca si myslím, že sú tu momentky, na ktoré nikdy nezabudnem. Napríklad hudobná improvizácia medzi Markom a Simonom "No More Catholics Left." Ak sa nezačnete smiať, tak nerozumiem. Rovnako sa mi aj páčia momentky so Spudom. Ten nemal v prvom filme moc veľkú rolu a myslím si, že tu sa dočká skutočne zaujímavých scénok, ktoré stoja za to. Najmä už len s tým, že sa z neho prekvapivo stane spisovateľ. Ako sa hovorí, závislosť sa dá poraziť tým, že si treba nájsť nejakú novú. Niečo, čo nás bude napĺňať. A to je podľa mňa dobrý odkaz. Tento film sa už odohráva proste v úplne inom svete. A možno to spravilo, že na mňa urobil lepší dojem. Ešte by som mohol spomenúť Begbieho. Ktorý bol časovanou bombou v prvom filme a zloduch v tomto, no súčasne sa mi páči jeho rozlúčka so svojim synom. Dáva to pár pekných momentiek aj jemu. Čo sa mi ešte aj páči je, keď v rámci čítania príbehov, ktoré začne Spud spisovať, dočkáme sa aj pár scénok z prvého filmu v rámci spomienok do flashbackov. A funguje to. A čo sa kamery týka, myslím si, že aj tu sa dostane pár skvelých experimentálnych momentov, ktoré vyzerajú skvele. Či už Spudov tieň, alebo záverečná scénka v Markovej izbe. Mimochodom tá jeho tapeta na mňa vždy pôsobila jemne desivo. Najmä v spojení s tým zeleným kobercom. Hodnotenie: A- (03.09.2017)

„Tvoji milovaní budú postupne odchádzať a zakaždým pri tom umrie aj kúsok z teba. Nakoniec odídu všetci a všetko sa rozplynie.“ Carlyle to preháňa. To je fakt. Jeho postava mala byť inak uchopená alebo tu ani nemala byť. Lenže tu je a v každej scéne ma štvala, znechucujúc mi zážitok z pozerania. Paradoxne, dvojka sa mi napriek nemu páčila viac, než jednotka. Tú som prvý raz videl až v r. 2017, teda 21 rokov od premiéry. A, hoci to asi bude znieť zvláštne, pozrel som si ju len preto, aby som si mohol pozrieť dvojku. Na tej ma totiž lákala silná nostalgia prezentovaná tým, že sa k známym postavám vrátime po viac ako dvoch desaťročiach. Mám proste nostalgické návraty na staré známe miesta rád (viď. Prci, prci, pcičky: Stretávka alebo Rocky Balboa). Lenže bez znalosti jednotky by som si dvojku neužil. To bol jediný dôvod, prečo som si jednotku pozrel. A nebavila ma. Dvojka ma bavila o čosi viac práve vďaka silnej nostalgii. Najviac asi v desivej scéne, kedy si postavy navzájom vyčítajú, kto môže za smrť jednej postavy z jednotky. Boyle to má stále pevne v rukách. Výrazná audiovizuálna stránka mu problém naozaj nerobí. Ale silná audiovizuálna stránka nie je všetko, Danny! Príbeh ma nebavil. Odkazy na prvý diel slabé, zbytočné a samoúčelné. Je vidno, že režisér a herci sú na to už proste príliš starí (toalety vo veľmi zlom stave, Renton vyškerene cez čelné sklo auta nakúkajúci na šoféra). Nadchli ma škótske exteriéry a to nielen krásnej prírody, ale i miest, z ktorých dýcha úžasná, pradávna história plná pohnutých príbehov. Otázny bol pošuk Ewan Bremner, ktorý asi až príliš „prehrával“ a hoci jeho linka bola nakoniec možno najvďačnejšou, nakoniec vyšumela do prázdna. Ako v jednotke, aj v dvojke ma nakoniec najviac zaujal Johnny Lee Miller, čo je zvláštne, pretože inak tohto herca vôbec neregistrujem. (04.09.2017)