Cizí oběd

Príjemný príbeh, na ktorý som sa dlho čakal, kým sa k nemu už konečne dostanem. Spočiatku sa to vyvíjalo síce dosť monotónne, ale keď sa to pekne rozbehlo, tak už to stálo naozaj za to. V podstate je to taká tajuplná romanca, ktorá je zasadená do úžasného prostredia Mumbaju, kde už vyše sto rokov zostávajú verný tradícii dabbawalov, teda roznášačov obedov. Namiesto písania mailov si tak svoje dojmy a pocity dvojica vymieňala práve prostredníctvom zablúdených obdeov od dabbwalov. Veľmi sa mi páčilo ako tu boli načrtnuté rôzne kontrasty, najmä medzi mladosťou a starobou - aj keď všetko je napokon predsa len relatívne. Naozaj pôsobivé dielo, ktoré krásne sledovalo dvojicu smutných samotárov. Niekedy Záver bol síce načrtnutý, no bohvie ako to napokon celé dopadlo. Príjemná romantika, ktorá nepôsobila ani trochu nútene. (20.05.2014)

Indické filmy pro mne představují problém spočívající ve špatném rozpoznávání hereckých osobností. Všichni jsou si tam dost podobní. Tento snímek mě dostal svou originalitou, poetikou, romantikou a zvláštním příběhem. Pocit osamělosti a smutku v přelidněném městě na jedné straně a fantastický systém dopravy obědů stravovacími poslíčky a jejich precizní organizovanost v exotickém prostředí a zcela jiné kultuře na straně druhé si mne získal. Slušné civilní herecké výkony, dopisy v ešusech a platonický vztah dvou opuštěných lidí ve filmu, na který hned tak nezapomenu. (15.03.2018)

Naozaj kúzelný film s úžasne pohodovou atmosférou, dýcha z neho pokoj a mier aj keď rieši vlastne smutné osudy dvoch ľudí, otvorené konce ako je tento moc nemusím, ale tu som si nejak automaticky ten záver vytvorila, zrejme to tak má byť a nevadilo mi to. Nic na plat Irrfan je proste pán herec aj keď svojrázny. (03.10.2017)

Film o šťastí a o nás ľuďoch, ktorý sa bojíme ho zažiť. The lunchbox je pomalý a citlivý príbeh. Je založený na drobných gestách a minimalistickom herectve. Mnohé scény sú úsmevne a zasmiať sa tu nemáte veľmi na čom. Indické pesničky tú absentujú a ono je to svojim spôsobom pochopiteľné, keďže sa jedná o artový film. Irrfan Khan na svojich pleciach ťahá celý film. Jeho pomalá premena aj jeho životné radosti a sklamania sú tu prezentované detailne a bez zaváhania. Jeho charakter nám ožíva pred očami a jeho smútok a pochybnosti sa tým pádom automaticky prenášajú aj na nás. Ritesh Batra natočil zaujímavý debut. Mnoho nevypovedaného cítime a mnoho povedaného nám pohladí dušu a prinúti nás snívať o podobnej šťastnej náhode, ktorá by aj nám mohla zmeniť všedné dni na nevšedné. Krutá päsť reality je tu ale zobrazená ako vec, ktorú prežívajú len tí čo sa neodvážia. Odvaha nového zamestnanca, ktorý si s hlavným hrdinom vybuduje priateľský vzťah, jasne dokazuje, že jeho šťastie len tak ľahko neopustí aj keď mu chýba veľa vecí. Takže znova raz v jednoduchosti je krása a ďalší z dôkazov, že aj malé pravdy dokážu pohladiť na srdci. Spokojnosť. (16.05.2014)

Nechápal som, ako sa tie obedáre bez adresy bez mena pri ceste snáď cez pol sveta vždy dostanú k správnemu človeku. Nedostanú. Jeden omyl prináša potešenie na oboch stranách, a keďže láska ide cez žalúdok, tak jedna láska to má zrátané a druhá, druhá uvidíme. Je dobré, že nie v každom indickom filme sa musí hromadne tancovať, a ani nemusí hýriť pestrými farbami, skôŕ šeďou obyčajného života. Obyčajnej práce, ktorá pre zjednodušenie príbehu pozostáva len z ťukania do kalkulačky a hlavne z čakania na obedár s lístočkom. Veľmi príjemný film, neobyčajná romatika cez jedlo, a téma starnutia človeka podaná decentným spôsobom. –––– Ten karfiol mi už neposielaj. Nafukuje ma z neho. –––– Myslím, že na veci zabúdame, ak o nich nemáme komu rozprávať. (17.09.2015)