Křížová cesta

Asketický způsob života jde ruku v ruce s asketickým zpracováním. Maria je ochotná pro Boha zemřít, stejně tak i kameraman by raději zemřel, než aby pohnul kamerou. Celkově pak Křížová cesta balancuje na hraně mezi tragi(komi)ckou obžalobou katolických dogmat a oslavou bezmezné víry a sebeobětování. "A co v tom sboru zpívají? - Hlavně Bachovy chorály. A ještě gospel a soul. - Víš, že taková hudba může zákeřně působit na posluchače. Bubnování a monotónní zvuky kytary dokážou navést člověka na nemravné skutky..." (08.01.2015)

Vynikajúci koncept a aj rámec celého príbehu rozdeleného do 14 statických jednozáberových kapitol po vzore zastavení na Krížovej ceste. Tie dokonalo korešpondovali s "cestou" 14-ročnej martýrky Márie, ktorá balansuje na hrane obetavosti. Okolnosti ju síce pokúšajú, no akékoľvek odchýlenie koriguje jej matka, ktorá na mňa pôsobila dosť tyransky. Napriek tomu úžasný príbeh, ktorý pôsobil na povrch často dosť chladne, no vo svojom vnútri to malo silné emocionálne vypätie, ktoré sa vyhrocovalo priamo úmerne so symbolickými zastaveniami na Krížovej ceste. Hoci nie som nijako hlboko nábožensky založený, tento film ma naozaj oslovil. Aj v tom, že tu cirkev bola vykreslená takým tým mierne kritickým spôsobom. (20.12.2014)

María vyrůstá v ortodoxní katolické rodině. Přísná matka, neustálé kárání a tresty, do toho striktní kněz, u kterého děvče nenajde taky ani jedno pozitivní slovo. Obětovat se a věnovat svůj život Bohu, se stává Mariiným jediným snem. Malý bratr stále nemluví a María začíná věřit, že mu svou smrtí vykoupí zdraví. Děkuji hygienikovi za titulky. (22.06.2015)

Kreuzweg: Stations of the psychic decline. Odvážna psychlogická sonda do mysle sfanatizovanej veriacej podaná sériou štrnástich dlhých rozhovorov natočených prevažne statickou kamerou a nepodporených takmer žiadnou hudbou vystavaná ako analógia k príbehu trpiaceho Krista počas jeho zastávok na Krížovej ceste. Vznikla tak minimalistická dráma o ortodoxnej kresťanskej rodine, ktorá pohľad na vieru sprostredkováva z viacerých uhlov, začo vďačí hlavne vynikajúco napísanému scenáru. Ten sa jednak slepo zavďačuje rovnako fanatickým kresťanom akými sú hlavní aktéri filmu a ktorí bude naivne oslavovať obetu hlavnej hrdinky ako novodobej Panny Márie, ale na tej druhej strane sa plnohodnotne zavďačí aj ateistom a tvrdo kritizuje kresťanstvo ako inštitúciu určenú na obyčajné vymývanie mozgov mladých ľudí. Obidva pohľady sa dokonale zužitkujú napríklad v zámerne nejednoznačnom závere (bola to náhoda alebo „boží zázrak“?). Ja osobne sa samozrejme prikláňam k tej druhej skupine, ale je priam obdivuhodné ako decentne dokázal Kreuzweg aka Stations of the Cross obsiahnuť problematiku bez prvoplánového poburovania Kresťanov a skĺbiť ten falošne pro-kresťanský pohľad a obetu v menej Ježiša Krista s tvrdou kritikou a odsúdením celej viery. Je to komplexná ukážka toho prečo deti nevystavovať podobným kresťanským názorom a učeniu, ktoré si odporuje v každej druhej vete a každú situáciu prikrášľuje k obrazu svojmu. V podstate film ženie známe „pokiaľ sa ti deje niečo zlé, Boh ťa len skúša; pokiaľ sa ti deje niečo dobré, Boh ťa odmeňuje“ do extrémov. Nie je to čiernobiela kritika, ale vďaka viacrozmerným postavám podáva problematiku z oboch uhľov, čo sa vynikajúce odzrkadľuje na postave matky, ktorá nie je len sfanatizovaná veriaca, ale obyčajným človekom, ktoré pre svoje dieťa síce chce to najlepšie, zároveň sa to ale snaží dosiahnuť skrz kresťanské učenie, ktoré je pre ňu sväté bez ohľadu na dôsledky. Vo výsledku tak Kreuzweg nevynáša jednoznačné rozsudky, ako som už spomínal na udalosti sa pozerá z dvoch pohľadov, ktoré si vo filme vzájomne neodporujú – v žiadnom prípade neobhajuje kresťanstvo, ale ani ho nemá potrebu iba prvoplánovo a okato démonizovať, ponúka ako aj tvrdú kritiku na vieru a vymývanie mozgov, ale taktiež pripúšťa aj možné obete ktoré môže človek kvôli viere dobrovoľne priniesť. Otázne je ktorú stranu si divák podľa svojho presvedčenia vyberie. Ja ako ateista som svoj jednoznačný postoj zaujal a s celou tou kritikou ukrytou v jadre filmu plne súhlasil, ale pustiť v tejto podobne filme nedeľným návštevníkom božieho chrámu viem si predstaviť, že ho budú (slepo) oslavovať bez pochopenia jeho skutočného zámeru. Skvelá práca a nemám čo vytknúť. Scenár roka 2014 a Nemci neskutočne prekvapili! Dokonalá artová prácička, ktorú by sa v USA nikdy neodvážili natočiť. CELKOVO: 5* (10/10) (07.02.2015)

Odvážný a silný film. Po vzoru křížové cesty Ježíše Krista se vydává hlavní hrdinka, oblblá křesťanskou ideologií, na vlastní cestu ke zkáze. Povětšinou statické výjevy zabírané ve dlouhých, celistvých záběrech, zaujmou svou působivostí, přesvědčivými hereckými výkony a úderností (a zvráceností) myšlenek v nich prezentovaných. Po celou dobu film hlásá, že katolická církev je zlo, aby nakonec v závěrečné čtvrthodině uhnul stranou a připravil matoucí zvrat, který je však v zásadním rozporu s přesvědčením, které do té doby zastával. Což je ale také jediná výtka, kterou k filmu mám. (12.07.2014)