Kostka 2 - Hyperkrychle

No popravdě, udělal sem jednu chybu, potřetí za život jsem nejdříve kouknul na dvojku. Po dobře provedených úvodních titulcích jsem tak asi půl hodiny čekal kdy zhasnou ty zářivky abych se jako už mohl trochu bát. Možná kdyby ještě o něco míň vsázeli jen na počítačové efekty neváhal bych nějakou tu hvězdičku přihodit. Originální konec už nic extra předchozí průběh filmu nezachránil. (01.02.2004)

Sú filmy, ktoré by NEMALI mať pokračovanie, sú filmy, ktoré sú VYNIKAJÚCE také aké sú, ktoré majú nápad, myšlienku a všetko, čo nimi autori chceli povedať bolo viacmenej vypovedané a téma bola dotiahnutá do zdarného konca, filmy, ktoré dávajú zmysel a niekam spejú a keď tam dospejú, tak vo vás niečo zanechajú,. prinajmenšom pocit, že film sa logicky a systematicky skončil s posolstvom, ktoré sa vám buď páči alebo nie, ale skrátka tam je - as takéto filmy by pokračovania mať nemali. Dúfam, že je jasné, že k takejto skupine filmov zaraďujem aj Kocku. Keď som na ňu bol pred rokmi v kine, na druhý deň (po dobe potrebnej na uležanie filmu v hlave) som poslal kamarátovi dlhý odporúčací mail na tento film. O pár dní som vo svojej mailovej schránke našiel mail od tohto kamaráta, v ktorom napísal rozsiahlu a pozoruhodnú štúdiu o ľudskom strachu, paranoi a nepriateľovi, ktorý je okolo nás, medzi nami a často aj v nás - o nekonečnej ľudskej hlúposti a čistej ľudskej osobnosti/duši, ktorej sa nikdy nezbavíme - esej inšpirovanú práve filmom Kocka - nízkorozpočtovým polohororom so skvelou atmosférou, prepracovaným scenárom s vynikajúcim námetom. Je pochopiteľné, že takýto exemplár sa dočkal pomerne zaslúženého ohlasu a úspechu. A potom si niekto povedal, že tyký skvelý film by mal mať pokračovanie (buď to bol niekto dostatočne "neinteligentný" alebo až príliš vypočítavý) a natočil . . . "toto" ! Niečo (nebudem to volať film, dobre?) bez šťavy, pointy - od pokračovania sa čaká, že bude mať všetko dobré z jednotky a navyše lepšie efekty a viac akcie (ale to sa samozrejme očakáva od filmov akčných, sci fi a hororov - takých, ktorým pokračovania nijako neublížia), ale v tomto prípade tu nebolo ani to dobré z jedničky (ba dokonca ten nápad a niektoré finty z jedničky tu boli extrémnym spôsobom zhovadené a zanedbané) a ak očakávate lepšie efekty - pozrite si Káčera Donalda. (Keď už nič iné - v jednotke mali "obete" văzenské rovnošaty a miestnosti boli farebné). Ja som len vďačný, že kdesi v sebe mám zakódované akési teliesko, ktoré včas vycíti, že sa jedná o kravinu a akosi podvedome ma prinúti zaspať. Na druhý deň som sa však kamarátky pýtal, ako sa to všetko skončilo a ona iba vyvrátila všetky moje pochybnosti (či lepšie potvrdila ich) a tak bez váhania vyslovujem toto želanie: dúfam, že tvorcovia hypekocky sú tiež len ľudia, ktorí sa učia na vlastných chybách a v budúcnosti ich nenapadne natočiť Kocku 3 (alebo kváder . . .) alebo že neprídu s nejakým diabolským nápadom natočiť pokračovanie ET. mimozemšťana . . . jednalo by sa o film, ktorý ak by sa mal zmeniť na zviera, bolo by také škaredé, zbytočné a choré, že by sme ho z ľútosti čo najrýchlejšie utratili a urobili by sme to tajne, aby sa o ňom nikto iný nedozvedel a nemohlo by tak robiť zlé meno ostatným príslušníkom druhu. Ďakujem za pochopenie. (23.07.2005)

Mé 8888. hodnocení. No, mohlo to vyjíti na větší blbost. To mi připomíná mou oblíbenou slovenskou(?) slovní hříčku...Dal by si skotskou, ale bez kocky.:))) Až na prvních 10min. to nenudilo. Takže na to 1 kouknutí, klidně za 3. Konec se mi líbil, i když ho považuji za totálně mimózní. A hl. představitelka je snad jednovaječné dvojče krásné Hayden Panettiere (Scream 4 nebo ještě lépe, 1 z the best horrorových her vůbec, Until Dawn). A jako comicsáka mě pobavila herečka jménem Barbara Gordonová. To se nevidí každý den. ;-) Ovšem, rež. bych rozhodně nepochválil za těch pár přiblblých trhaných záběrů, kterýžto druh do jisté míry, domrvil Residentní Evil: apocalypse. Mám rád trhané maso či trhané nudle. Nikoli však tyto exhibiční hrátky s kamerou. (19.11.2022)

Sekula zlyháva na plnej čiare. Je to síce šikovný kameraman, ale jeho lenivosť je z plátnavolajúca. Tam kde sa Natali aj cez nízky rozpočet pohral s dialógmi, postupmi riešení, originálnymi pascami a budovaním poriadnej klaustro-psycho atmosférý, Sekula rve druhotrtiedne digitálne efekty a neuveritľne toporných hercov, ktorí akýkoľvek podoný náznak zakopávajú pod čiernu zem. Atmosféra skoro nulová. Celé je to len nastavovaná kaša (žiadny posun v deji - tupá kópia) a človek stále čaká, čaká, čaká a neverí keď príde ten otrasný koniec. Hanba. (07.07.2005)

Strach z novej dimenzie je v Kocke 2 nielen metaforou, ale priamo východiskovým bodom. Štvrtá dimenzia je tu prezentovaná ako absolútna hrôza (pokiaľ ide o hororový aspekt, Hyperkocka ma vydesila viac než originál) a keďže nikdy nikde nebola prakticky "sprevádzkovaná", skúste dokázať, že tvorcovia sa mýlia a že ide o celkom neškodný fenomén... Od matematiky pôvodného príbehu prechádzame k fyzike, od troch dimenzií k štyrom, pričom sa zachováva základné východisko dané prostredím (kocka) a situáciou (ľudia v nej). Človek by si myslel, že nápad hraničiaci s genialitou sa už nedá zmysluplne rozvinúť a že opätovný pohľad na čosi tak banálne ako je šesť stien znechutí alebo unudí na smrť. Omyl. Tu je notoricky známa pesnička prerozprávaná v celkom inej tónine. Konštrukcia Hyperkocky je ešte väčší cvokhaus než tomu bolo v origináli, takže diváka ani v najmenšom neprekvapí, ak dvaja hrdinovia dostanú absurdnú chuť na sex (s neznámym človekom, v neznámom prostredí) a iný hrdina zase chuť na... ("Ten hyperpriestor nemá chybu.") Jediné, čo mi na tomto filme vadilo, boli nasledujúce dve vety: "Toto je najhoršia nočná mora. Najradšej by som sa prebudila". Všetko ostatné je dokonale premyslené a prevedené. Neverte povedačkám o lacných efektoch - tie, ktoré majú počítačový look raných 90. rokov nie sú hlúpe, pretože vizuál zodpovedá charakteru daného fenoménu (vpád abstrakcie do reality mi pripadá geniálny, lebo je myšlienkovo mnohovrstvový a de facto neopakovateľný) a zavesená vyschnutá mŕtvola mne osobne silne pripomína zavesené vyschnuté mŕtvoly v kapucínskych katakombách v Palerme (tie teda lacno nevyzerajú). A predovšetkým neverte povedačkám o lacnom príbehu. Ak sa v Kocke narába s logickými výpočtami, tu je potrebné spoľahnúť sa na schopnosť abstrahovania, čo ľudia nemávajú radi, keďže všetko, čo nie je konkrétne, automaticky zneisťuje. Ak v pôvodnej Kocke išlo o reálny svet vložený do výstredného, excesívneho, ale predsa len reálneho rámca (daného troma dimenziami), v pokračovaní má reálny svet do činenia s realitou, reálnosť ktorej vonkoncom nie je jednoznačná. Myslím, že pravú povahu sveta vystihuje v pozoruhodnej metafore skôr druhý príbeh, ktorý nám môže v umeleckej skratke pripomenúť nielen naše pochybnosti, ale i fantáziu ako nespochybniteľnú alternatívnu dimenziu, nie nevyhnutne štvrtú, ale reálne fungujúcu. A nie vždy príjemnú. (23.07.2005)