Jako ty

Postapokalyptický poválečný film o budoucnosti  po válce nově vytvořeném systému šelmy (NWO). Další z celé dlouhé řady rediktivně podprahových.(programovacích) filmů na způsob Dárce, Equilibirum, Demolition Man, Divergence, Hunger Games atd.. Všechny zmíněné filmy rovněž doporučuji. Opět lidem dopředu ukazují, co chystají a jak bude vypadat svět potom, co zničí starý systém a svět, jak jsme ho doposud znali. A lidé stále spí (08.03.2024)

Tak moment tady něco nehraje. Nebylo tu něco takového a nejmenovalo se to náhodou Dárce?! Pravda něco málo je pozměněno, ale jinak to samé, ale zpracování poněkud mdlého i když sebevědomí tvůrcům nechybí. Tenhle film jako by říkal filmu Giver : Já chci být jako ty! A Giver odpovídá : ty nemůžeš být jako já a já nemůžu být jako ty, máš vykradenej scénář, herecký polena(pička z Tvajlajtu to nevytrhla) slabší hudbu a vůbec jsi o třídu horší než já a proto já nemůžu být jako ty a ty nemůžeš být jako já. Nějak jsem se v tom zamotal kurwa.35% (04.11.2016)

Radšej toto ako nezmyslené pobehovanie v štýle DIVRGENCIE. Už samotný námet vyvoláva pochyby a aj počas filmu som si hovoril, že nie každý je Aronofsky či Soderbergh, aby dokázal v bezpríbehovom filme s dvomi hercami zhmotniť zdrvujúcu silu lásky (FONTÁNA, SOLARIS). Lenže ak vezmeme do úvahy, že ide o film pre mládež, je Equals celkom fajn a je vlastne prekvapivé, ako tvorcovia dokázali vykľučkovať zo žánrových stereotypov. Navyše ide o zaujímavý doplnok k EQUILIBRIU - predovšetkým pre tých, korí pri Wimmerovom filme nevedeli pochopiť dobrovoľnosť bratia prozia - stačí, aby sa ľudia niečoho dostatočne báli (je jedno či moru alebo emócií) a spravia čokoľvek, čo im prikáže/odporučí systém... (16.02.2017)

Neskutočná nuda s dobrým začiatkom, náhlym ale predvídateľným koncom a neskutočnou vatou uprostred. Kristen nesklamala, aj keď už má od dôb Tvaljatu nacvičenú tretiu mimickú obrnu tváre, je tak hnusná, že Nicholas fakt radšej mohol zabudnúť, že spolu niečo mali. Zlaté Equilibrium. To na béčkové pomery vtedajšej doby bol oproti tomuto fakt bombový zásah. (27.03.2017)

Nineteen Eighty-Four meets Giver. Futuristická sci-fi romanca zo sveta, v ktorom sú zakázané emócie. Sveta takmer ako z pera Georga Orwella a jeho 1984. Sveta čistého, technologicky vyspelého, avšak chladného. A presne taký chladný ako svet v ktorom sa odohráva je samotný film. Drake Doremus ma za sebou síce skvelú vzťahovku Breathe In, ktorá taktiež stavala na vzťahu dvoch postáv, no niečo podobné sa mu vo futuristických kulisách nedarí zopakovať. Vizuálne je film veľmi zaujímavý, so skvetou hudbou, kamerou a prostredím. Točilo sa prevažne v Japonsku, ktorého prostredie samé o sebe vyzerá dostatočne sci-fi bez toho, aby film musel používať CGI efekty, ale aj toto snehobiele prostredie sa postupne opozerá, Doremus nijako nerozvíja jeho pravidlá a sústredí sa iba na vzťah dvoch hlavých postáv. Darí sa mu síce budovať melancholickú atmosféru, ale inak nič iné nepredvedie. Filmu chýba spád, akýkoľvek zvrat a postupne sa rovnako ako jeho svet opozerajú aj postavy. Technicky mu síce nie je čo vytknúť, ale po polhodine už iba monotónne smeruje k záveru. Film síce ničím neurazí, ale ani absolútne ničím nezaujme. A čo je najpodstatnejšie chýbajú mu emócie, na ktorých by chcel stavať. Navyše medzi ústrednou dvojicou nefunguje takmer žiadna chémia. Nicholas Hoult hrá štandardne dobre a má aj dostatočnú charizmu, ale jeho protistrana v podobe Kristen Stewart je nevýrazná, herecky nijaká, jednoducho nezaujímavá. A to sa v takom prípade ťažko buduje vzťahovka o dvoch postavách. Záver tak vyústi do prázdna. CELKOVO: 2,5* (5/10) (01.07.2016)