Reklama

Reklama

Příběh se odehrává v Anglii na počátku 20. století. Maud Wattsová už od dětství pracuje v londýnské prádelně. I přes drsné a nerovné pracovní podmínky se vypracuje na mistrovou. Je vdaná a má jednoho syna. Vše se změní ve chvíli, kdy se náhodou zaplete do protivládního protestu sufražetek bojujících za volební práva žen. Maud nejprve ze zvědavosti a postupně čím dál aktivněji propadá tomuto boji a úsilí získat stejná práva jako muži. Zároveň se jí ale v důsledku toho začne hroutit spokojený rodinný život. Je několikrát zatčena, přichází o domov, muže i syna. I když je všemi opovrhovaná, dál vytrvává ve svém boji. Boj za volební právo žen a jejich zrovnoprávnění s muži bude v Británii pokračovat ještě další dvě desetiletí. (TV Nova)

(více)

Videa (6)

Trailer 2

Recenze (73)

Anderton 

všechny recenze uživatele

Tak na to, o čom film rozpráva a ako sa vyvíja osud hlavnej hrdinky, sa scenár drží až príliš pri zemi. Čo je pochopiteľne v rozpore s danou tematikou: vzopretiu sa nadradenosti silnejšej sociálnej skupiny silou. Výprava a herci sú našťastie v poriadku, takže iba málokomu môže film spôsobiť výraznejšie sklamanie, tu sa bude skôr hodnotiť samotný fakt, že niekto film o britských sufražetkách nakrútil. Na strane žien je iba jeden muž, manžel Maud sa ukáže ako zbabelec a komisár je možno v jadre správny chlapík, ale výchova a zákon ho proste pred zmenou názoru brzdia. Chcelo to jednoducho podobnú odvahu čo sa týka réžie a scenára, akú prejavovali tieto ženy pred cca 100 rokmi a mohol vzniknúť film skutočne umelecký, nie iba presne akademicky vypočítaný. Dovetok? Saudská Arábia sľúbila v roku 2015, že sa možno bude zaoberať udeleniu volebného práva ženám... a mnohých možno prekvapí, že Švajčiari sa spamätali v roku 1971, čiže takmer 40 rokov po Turkoch... ()

JohnMiller 

všechny recenze uživatele

Mal som pocit akoby tento film nakrútila banda komunistických feministiek. Chápem, že v industriálnej spoločnosti nebol život ružový ale tá nadradenosť buržoázie a zachytenie mužov ako úplných zloduchov bolo troška prehnané. Niektoré dramatické momenty boli síce úchvatné ale ináč nuda, komornosť ktorá si pýta Oscara spolu s rovnakým filtrom ako filmy podobnej túžby ma už vôbec nepritajujú. Koniec je tiež klasické klišé, kde príbeh musí dorozprávať text, uznávam, že u American Sniper (2014) mi to nevadilo ale tam bola aspoň zápletka poctivo nakrútená. Nehovorím, že je to úplne zlé ale mňa to vôbec nezaujalo. A s tým, že na konci vytiahli. klasickú rozprávku "ide skutočný príbeh", mi privodili nevoľnosť. Starý vtip, ktorý už nieje vôbec vtipný. ()

Reklama

Johnny.ARN 

všechny recenze uživatele

Toto boli skutočné ženy, ktoré mali dôvod za niečo bojovať. V dobe, ktorá sa zdala nezmeniteľná, v krajine, ktorá trvala na svojich tradíciách, sa najskôr hrstka a potom tisíce tisícov žien postavili a bojovali sa svoje práva. Bili ich, zatýkali, ponižovali, vylučovali zo spoločnosti, ale oni sa nevzdávali. Objektívne dve ale jednu pridám za to obsadenie a prevedenie. 3 z 5 ()

Lucjen 

všechny recenze uživatele

Film s tromi mojimi veľmi obľúbenými herečkami a hudba od skvelého skladateľa. Tešila som sa. Nie je to vôbec zlé, ale takáto téma by si zaslúžila oveľa viacej priestoru a hlavne pohľadov, nie len ten čiernobiely. Ženy sú tu veľmi odvážne, film je naopak zvláštne nenápadný, akoby sa bál trochu viac zakričať. Carey Mulligan úplne výborná, Carter tiež a Streep sa objavila skutočne iba na chvíľku... ()

Minimie 

všechny recenze uživatele

Moc jsem od filmu nečekala - dokonce se přiznám, že mě tématika ženských práv příliš nelákala, ale nakonec to rozhodně stálo za to! Všichni by měli Suffragette povinně vidět, zejména proto, že debata rovnoprávnosti je aktuální i dnes, více než sto let po zde zobrazených událostech. Kolikrát mi naskakovala husí kůže při pohledu na to, co všechno si tyhle statečné ženy musely vytrpět kvůli prostému přání, aby jejich názory měly ve společnosti stejnou váhu jako ty mužské. Film bych vystihla dvěma výrazy (omluvte angličtinu): eye-opener a must-see . Taky bych ráda podotkla, že se nejedná jen o sérii protestů rozzuřených žen, hlavně se tu hraje na emoce, vkusně a s mírou. Carey Mulligan podává naprosto bravurní výkon, nominace na Oscara by mě u ní vůbec nepřekvapila. Celé herecké obsazení je více než uspokojivé a jména jako Helen Bonham Carter nebo Meryl Streep už snad ani není třeba zmiňovat. // "We break windows. We burn things. Because war is the only language men listen to." // "We're in every home. We're half the human race, you can't stop us all." ()

Galerie (47)

Zajímavosti (7)

  • Helena Bonham Carter (Edith) je pravnučkou H. H. Asquitha, který byl době, kdy se film odehrává, premiérem a také hlavním odpůrcem zavedení hlasovacího práva pro ženy. (hansel97)
  • Ve filmu vystupují skutečné postavy. Emmeline Pankhurst (Meryl Streep) - 1858 - 1928, zakladatelka hnutí za ženské volební právo, po smrti manžela založila v roce 1903 organizaci WSPU (Women's Social and Political Union), po radikalizaci hnutí byla několikrát uvězněna. Emily Wilding Davison (Natalie Press) - 1872 - 1913, militantní bojovnice WSPU, mnohokrát zatčená a napadená policií. Zemřela v roce 1913 po zraněních, která utrpěla na dostizích, když vběhla na závodiště pod kopyta koně, kterého vlastnil král Jiří V. Pravděpodobně svým činem chtěla upoutat pozornost a narušit závod, ale nechtěla spáchat sebevraždu. (bllm)
  • Film se natáčel i v britském parlamentu. Jedná se o ojedinělou záležitost, naposledy se zde natáčelo v roce 1950. (jezurka42)

Související novinky

UK/UH aneb „zimní filmová škola“ opět láká

UK/UH aneb „zimní filmová škola“ opět láká

17.11.2016

Letos se čtyřdenní přehlídka (24. – 27. listopadu 2016) v Uherském Hradišti zaměří na postkoloniální britský film a britské filmové novinky. Kromě dvou hlavních témat připravuje kino Hvězda poutavý… (více)

Reklama

Reklama