Stanice číslo 76

Dalo by se to vzít na milost, kdyby to nebylo tak špatně napsané. Herci v pohodě, sedumdesátková sci-fi stylizace super, ale potácí se to od ničeho k ničemu, takže nuda. Vypadá to jako adaptace divadelního kousku z portfolia Joey Tribbianiho a něco na ten způsob to myslím taky je. 20% (29.09.2017)

Patrick Wilson a Liv Tyler sa po The Ledge opäť stretávajú v parádne uvoľnenej retro sci-fi komédii na ktorú si treba nájsť náladu a nečakať nejaký sofistikovaný dej kde sa bude riešiť prežitie náletu meteoritov ale skôr nálet frustrovaných slov na vianočnom večierku ktoré asi najviac prekvapia utajovaného nervózneho gay kapitána Patricka Wilsona ktorého milovaného kolegu príde vystriedať Liv Tyler. (17.02.2015)

V očakávaní akejsi komédie/paródie na sci-fi snímky druhej polovice 20. storočia, som namiesto toho zhliadol akúsi nesúrodú zmes drámy a sci-fi. Komických prvkov tu nieje toľko, aby sa to dalo označiť za vtipný žáner a dráma je tu pritiahnutá riadne za vlasy. Aspoň technická stránka zaujme a trochu aj pritiahne pozornosť pre tento snímok. (07.10.2014)

Příliš nerozumím filmům, které začnou tak, že se nic nestane, postupně se nic neděje a nakonec se samovolně ukončí, aniž by k čemukoli došlo. Takže místo úpěnlivých proseb, aby poslední křeček přežil, jsem se zabýval dumáním o tom, proč tohle někdo natočil, proč někdo projevil touhu v tom hrát a jestli by producent neudělal lépe, kdyby mi sehnané peníze poslal na účet. Přesto jsem to z nějakého záhadného důvodu dokoukal a za to si snímek rozhodně jednu poctivě svítící hvězdu zaslouží. (15.12.2014)

Problém nízkeho hodnotenia som pochopila už v úvodných titulkoch. Občas ich človek ignoruje, ale tentokrát som sa na ne dívala a všimla som si grupu scenáristov, ktorí adaptovali scenár na motívy divadelnej hry, ktorú sami aj napísali. Potom sa začínal odvíjať film, v ktorom som prekvapivo rýchlo pochopila (a prijala), že číslo 76 nie je náhodné a znamená rok 1976, ktorému bol príbeh evidentne ušitý na mieru, a že sci-fi je to len vďaka kulisám vesmíru, vesmírnej lode a zopár futuristickým detailom - a že inak je to vlastne spoločenská melodráma... Áno, z hľadiska žánrov je to taký mišmaš, ktorý naozaj veľmi pripomína divadelnú hru, lebo ňou pôvodne bol. A divadelné hry dokážu byť čudné aj mimózne, a takto spracované ľahko vyvolajú nedorozumenie či rozpaky. No keď som si to všetko zrátala a bola ochotná sledovať spoločenské i medziľudské vzťahy a osobné problémy ľudí, ktorí neustále fajčia, sú malicherní, obmedzení a priznanie neplodnosti považujú sa rovnaký problém ako homosexualitu (rok 1976, ja som to vravela!), tak bolo vlastne všetko OK. Všímala som si dobré herecké výkony a psychologizáciu postáv a v pohode som dopozerala. Hoci dodnes netuším, prečo som si na základe traileru kedysi zafixovala, že je to bláznivá sci-fi komédia so Sigourney Weaver (avizovaná ako nový Galaxy Quest)... muselo sa mi to s niečím pomiešať :-) (19.01.2015)