Den matek

"Moji drahý synáčikovia, vaša matka je na vás veľmi pyšná." Charles Kaufman a Warren Leight sa rozhodli že v roku 1980 napíšu scenár k filmu Mother's Day, ale zabudli na velmi dôležitú vec, a tou je atmosféra a brutalita. Všetko nám je servírované v amatérskej výzbroji, krvi si podstatne neužijeme, akurát tak babičky a jej dvoch podarených synou, jeden je zaostalý a druhý trochu mudrejší. Čo je ale velmi neobjasniteľné je, že to je v produkcii Llloyda Kaufmana a Michaela Herza 40 percent. (16.03.2009)

Obvykle mám pro podobné snímky pochopení, ale tady prostě není, čeho se chytnout. Jednu hvězdičku dávám za dobře naaranžovaný "dům smrti", za který by se nemusela stydět ani čarodějka z Blair. Ovšem celkově vzato (ačkoliv jsou mordýři extrémně nechutní), na vyvražďovačce, kde se skoro nevraždí, můsí být prostě něco špatně... (27.08.2008)

Nízkorozpočtový slasher, ktorý je debilný nielen svojimi postavami, ale aj spracovaním. Trojici hlavných hrdiniek, ktoré mi prišli nesympatickejšie ako podivná rodinka záporákov, som želal smrť už od úvodu. Drsnosť niektorých scén je zabíjaná neskoršou komičnosťou a nelogičnosťou. Áno, tri postštudentky, ktoré sa poštia už pri prasknutí konárika, si v závere takmer hravo poradia s dvoma ostrieľanými (aj keď polodemetnými) chlapmi. (07.07.2021)

Tento film sa snaží tváriť vážne. V podaní Tromy to znie dosť divne. Film úplne postrádal vtip, čo ma dosť nemilo prekvapilo. Keď idem pozerať Tromu chcem sa poriadne zabaviť, a nie sledovať trápny pokus o dusivú atmosféru a originalitu. Záver bol stráviteľný, ale viedla k nemu krížová cesta... 25 % (05.10.2008)

Charlie Kaufman sa rozhodol spraviť si svoje ultimatívne hororové béčko. Na otázku, ako to dopadlo, vám odpoviem múdrou poučkou (ktorú som si teraz vymyslel): existujú tri druhy trashu - trash, trash s extra porciou demencie a jeho odnož, trpiaca po väčšinu stopáže zúfalou nudou. Hádate správne, v tomto prípade sa jedná o poslednú kategóriu. Kaufman totiž nielen že napchal po vzore psíčka a mačičky do svojej torty všetky hororové klišé a smery (slasher, mučenie, znásilňovanie, šialená rodinka, burani, kempovanie v lese, lovenie táborníkov, nevinné ženy, ktoré sa musia postaviť svojim väzniteľom), ktoré padli na firemnom brainstormingu; to by bolo samo o sobe celkom zábavné. On sa však totiž po prihlúplo úsmevnom úvodnom morde dvoch členov hnutia hippies (celá expozícia do deja trvá 6 minút) rozhodol trápiť nás ďalšiu cca hodinu sledovaním troch žien, ktoré stále nie a nie zomrieť alebo zabiť svojich mučiteľov a ujsť. Vážne sa tam celú tú hodinu, okrem nezáživného sledovania dvoch bratov v pokročilom štádiu demencie a ich zlatej mamičky, pod ktorej vedením trénujú, podpichujú sa, vtipkujú alebo trápia svoje obete, nič nedeje. Zvyšných 24 minút, ktorých je ešte blbších než predchádzajúcich 66 to zaklincuje. Amatérsku kameru, "herecké výkony", úroveň gore a soundtrack, z ktorého sála hrôza ponechám radšej bez komentára. Alebo som to len nepochopil, a celé je to fromálne dokumentárne spracovaná štúdia zhubného vplyvu celoživotného vplyvu matky na deti a rafinovaná kritika spoločnosti (scéna, v ktorej Ikeovi narazia celou silou televízor na hlavu predsa jasne symbolizuje vražedný účinok zmanipulovaných médií na modernú spoločnosť!)? Nech je to, ako chce, odpad dať nemôžem; pár ráz sa mi objavil úsmev na tvári :-) 5% (04.08.2014)