Love

„Living with a woman is like to share a bed with the CIA. Nothing is secret.“ Skôr než film o sexe, film o vzťahoch, o vzťahoch ktoré človeka často nenapĺňajú a v ktorých sa ocitol súhrou rôznych životných okolností. Love Gaspara Noého nechce explicitnými sexuálnymi scénami zámerne šokovať (aj keď u jedného „3D“ záberu s výstrekom ejakulátu priamo „na diváka“ kvôli ktorému bola celá táto vyše dvojhodinová sexuálna odysea natočená v treťom rozmere, by sa o tom dalo polemizovať) alebo byť prvoplánovo kontroverzný. Sex zobrazuje ako bežnú súčasť každého vzťahu, aj keď v prípade hlavného protagonistu tá súčasť zahŕňa aj experimentovanie v trojke alebo s transvestitom. Film sa však nikdy nedostane do polohy keby by bol samoúčelne vulgárny. Súčasne s množstvom sexuálny scén – jednou film aj začína – sa v postupných mozaikách a nelineárnych flashbackoch odkrýva životný príbeh hlavného hrdinu a životná cesta ktorá viedla až k jeho frustrácii zo súčasného vzťahu. Aj samotný sex je tak súčasťou príbehu, kde sa počas tohto aktu odráža aktuálny stav vzťahu dvoch ľudí. Gaspar Noe síce nie je tak zručný režisér, aby sa dokázal do psychiky svojich protagonistov ponoriť hlbšie a ponúknuť ich detailnejšiu analýzu akoby sa v podobnom námete žiadalo, no namiesto toho „rozpráva obrazom“. Milostné scény sprevádza fantasticky zvolená hudba, kde raz odráža ich živelnosť, druhý krát frustráciu a to všetko vizuálne zaobaľuje do sýtych farieb ako napríklad červenej, ktorá občas pôsobí vzrušivo až sa čoraz bližšie k záveru tento kamerový filter stáva znepokojujúcejším. Všetky emócie tak skôr než by boli znázorňované hercami, vyplývali z príbehu sa odohrávajú „v obraze“. Gaspar Noe má vizuálne podchytenú každú sekundu a aj keď chápem, že Love bude mať problém nájsť si divákov, nakoľko zanietení cinofilovia ho odsúdia čoby obyčajný „pseudo-art“, pretože postavy omieľajú iba obyčajné frázy a ich konanie nemá žiadnu vopred zamýšľanú „pointu“ (v podstate rovnako ako v živote) a pre radového diváka bude tá explicitnosť ďaleko za mierou (viď napríklad detailný záber na penis vnikajúci do pošvy), tak za mňa je to rozhodne ten najlepší Noé, respektíve prvý Noého film, s ktorým sme si dokonale sadli. Predošlá skúsenosť s Enter the Void bol skôr útrapou, než akýmkoľvek zážitkom. Love je už tým zážitkom, zážitkom pripomínajúcim divoký sex s osobou, s ktorou ste ho zažiť ani nechceli (alebo nemali?). Zapamätanie hodný, ale asi by ste ho nikomu neodporúčali. CELKOVO: 4,5* (9/10) (04.12.2015)

Noé se nesnaží být kontroverzní, jeho Love se ani nesnaží být (a ani nepotřebuje optiku Xaviera Dolana jak napsal POMO). Love je sexuální chuť, vášeň po partnerovi na začátku vztahu, bohužel bez vystříkání na tvář nevědomého diváka s emocionální vsuvkou, nebo melancholickou vzpomínkou. Love je o vztahu na úplném začátku, krásně zobrazená touha, bohužel, jen v sexuálních praktikách, což je škoda. Love potřebuje detailnější až chirurgicky vtaženou vsuvku, zobrazení vztahových a životních událostí, a hlavně lásky se všemi tvrdými následky, jakou disponovala Adèle. Je to škoda, ale sledovat to s ženskou, určitě bych z filmu nic neměl. Noé by se mohl vrátit k temnotě, kterou má v sobě. To by v kinech dnes málokdo rozdýchával. (27.12.2015)

Můj Gaspar mi rozumí. Nejen vizuálně zajímavě pojatý příběh o muži, který jebal, jebal, až to dojebal úplně všechno. Příběh vyprávěný tak zvláštním tempem, že je pocitově tak o hodinu delší než ve skutečnosti, ale v tomhle konkrétním případě to vůbec nevadí. Výborná hudba, skvělá kamera, zajímaví herci. A ten zvuk padající vody, doprovázející dějové "teď" je naprosto úžasný nápad. Tohle není porno s příběhem, tohle je příběh s pornem. (02.05.2019)

Nejnovější film Gaspara Noého je naprosto parádní. navíc v příjemném 3D. Na jeden záběr stoprocentně nezapomenu. :D Tenhle film vyvolá novou debatu o uměleckém softpornu. Erotické scény podkreslené Bachem sice nejsou ničím novým (protože Dolanovy Imaginární lásky), ale jejich nádherná otevřenost byla příjemně znepokojující. Vlastně to ani nebyl klasický film, ale filmová báseň. (10.09.2015)

Hoc som si to spočiatku nemyslel, tak "Love" by som dal do kategórie absolútne nesympatických a nepríjemných filmov, ktoré človek chce zo seba zmyť. Čo môžem pochváliť je soundtrack. Vynikajúca hudba, ktorá skvele vytvára atmosféru v jednotlivých scénkach. Osobne je to asi jediná ozaj vysoká kvalita. Soundtrack by som si okamžite zakúpil a pustil v aute. Funguje. Vizuálna stránka filmu. Tá je tiež celkom dobrá. Je tu skvelá hra zo svetlami a niektoré scénky vyzerajú vďaka tomu veľmi eroticky a súčasne aj sexy. A človeka to nenudí. Minimálne v prvej polke filmu. Druhá polka je trošku iná story, nakoľko odtiaľ sa láska vytráca a nastupuje už iba sex. A nič viac. A bez toho, aby som klamal, plynie z toho absolútna nepríjemnosť, ktorá ma tak veľmi iritovala. Ku koncu už som vlastne ani nedával pozor. Lebo už sme odišli od tých zaujímavých momentiek a film sa stal veľmi špinavým, drsným a nahnevaným a všetko to akosi začalo zo mňa opadávať. V tom tkvie ten najväčší problém. A hoci to je trošku spôsob, akým chce Gaspar Noé tento film podať, na mňa to nepôsobilo najlepšie. Aspoň minimálne som to od filmu neočakával a nechcel. Takže možno preto je môj rating nakoniec aj tak nízky. V tomto filme zaznie jedna myšlienka, ktorá to všetko vystihuje. "I am a dick. And what does a dick? It f..s. That is how I fu...d everything up." Je to trefné. Na mňa moc nepríjemné na film, ktorý sa volá "Love." Keby to ostalo v podobnom tóne ako prvá polka, tak by som to bral. No ako celok je to pre mňa hnus. Hodnotenie: D+ (03.06.2017)