L'Effrontée

Nebyť vedľajšej zápletky zahŕňajúcej námorníka Jeana, ktorý hádže očkom po 13-ročnej Charlotte, Millerova L'Effrontée by bola typickým rodinným filmom, akých americké štúdiá vychŕlia nespočet. Millerov film prináša príbeh dospievajúcej Charlotte, žijúcej s otcom a bratom v malebnom mestečku niekde blízko jazera. Má hlavu plnú snov a ideálov, ale aj obáv a zmätku. Jej jedinou kamarátkou je mladšie dievča Lulu, ktoré k Charlotte vzhliada ako ku staršej sestre a má ju úprimne rado. Zlom nastáva s príchodom Clary, profesionálnej klavíristky a dieťaťa "mozartovského typu". Zápletka zahŕňajúca zázračne talentovanú detskú muzikantku pôsobí v rámci deja trochu rozprávkovo. Clara pre Charlotte symbolizuje dokonalú kamarátku, možnosť úniku z jej vlastnej šedej reality a príležitosť hrať sa na dospelú. Hlavným motívom L'Effrontée je konfrontácia detského sveta so svetom dospelých. Charlotte sa v procese dospievania chráni svojou zasnenosťou a čistou detskou hrdosťou keď príde na to, hovoriť o svojich plánoch. Je však zmätená z vlastných emócií a z ťažkosti vyjadriť samú seba. Nakoniec prichádza na to, že svet Clary sa od jej sveta až tak veľmi nelíši - taktiež v sebe obsahuje problémy, ktoré treba prekonávať. Navyše zisťuje, že Clara vlastne nemá identitu, ona totiž patrí všetkým. Útechu nakoniec Charlotte nachádza v Lulu, ktorá pri nej celý čas stála a brala ju takú,  aká je. K celkovej estetike popu hodne prispieva aj použitie Sará perché ti amo ako leit-motívu pre celý film. (08.07.2024)

Výlet do časov (po)klasického francúzskeho filmu, kde ešte stále pretrvávajú reminiscencie na doby, keď atmosféra a kamera boli pre film podstatnejšie ako akcia. Výlet do časov, keď skratka LGBT ešte nič neznamenala. Prekvapilo ma, že Trierova nymfomanka hrala už ako dieťa a dokomca mala v osobe Clauda Millera "dvorného režiséra". Hudba Albana a Rominy Pover mi zahrala na strunu spomienok. Celý čas som nechápal, ako je možné, že tento film nenatočil Eric Rohmer - ako by mu z filmografie vypadol :) (15.05.2015)