Ženská záležitost

Přiznám se, že hlavní postava mi vůbec nebyla sympatická, její chování k dětem a manželovi bylo otřesné,  věčná nespokojenost, bezohledná touha po penězích, o nějakých skutečných hodnotách nemůže být řeč...  Nicméně pak jsem si uvědomila, v jaké době se to odehrává a v jakých souvislostech nám Claude Chabrol příběh vypráví... Jedná se o výborné drama s vynikající Isabelle Huppertovou a pravdou zůstává, že takový trest si nezasloužila.. (16.05.2022)

I.Huppert jsem pro sebe objevil až ve filmu PIANISTKA. Od té doby mě tahle ženská zajímá. A to hodně. Jistěže vícjako člověk, než herečka. Ale umí i hrát, co většině hereček nevěřím, tak jí často jo. Ale ani ona nezachrání, jako herečka, tedy instrument, když není dobrý scenář, a pak režie a pak až nastupují herci... (07.08.2010)

Isabelle Huppert jsem poprvé viděla v Pianistce, podruhé ve Slavnosti, pořetí jako andělíčkářku v Ženské záležitosti.Tak trochu jsem doufala, že jako matka bude lidštější, ne vypočítává nezcitná mrcha jako v ostatních rolích. Ale v podstatě ztvárnila pokaždé hodně podobný typ ženy. Dle mého soudu by mnohem větší vnitřní konflikt vyvolala soucitná hlavní hrdinka, která by skutečně chtěla těm ženám pomoct a zároveň měla silnou potřebu uživit své děti. Zde je představena jako chladná prospěchářka oddávající se neřestem, je velice těžké k ní najít sympatie. Nejvíc jsou potrestány děti, zde o to horší, že je o matku připravil vlastní otec. Jednal ze žárlivosti? Chtěl se pomstít? Chtěl snad "napravit" nemorální jednání své ženy? Jednak by jinak, kdyby si byl vědom, jak to může dopadnout? Aniž bych zaujímala jakýkoliv postoj k potratům, hodně mnou otřásl příběh šestinásobné matky, která následkem potratu zemřela. zI když mluvíme o vině, každý má právo se obhajovat, zde nezanělo jediné slovo obhajoby ani žádné polehčující okolnosti. Byl udělan trest. Kdo z nás si myslí, že byl přiměřený? (27.05.2014)

Opýtam sa vás. Čo je viac humánnejšie ? Urobiť ženám pár desiatok potratov, k tomu prevádzkovať nevestinec, a to konkrétne pod jednou strechou, že ešte za všetko vyfasovať i trest smrti, alebo posieľať židovské deti do koncentračných táborov, kde sú odsúdené na zánik-zánikov ? Ja sám si na to sotva trúfam odpovedať, aj keď je to oproti tejto genocíde iba kvapkou v mori, ale podľa mňa, ani jedno z toho nie je správne, pričom teraz sa budem zaoberať len Mariou-Louiseou Giraudovou, ktorá žila v období okupácie Francúzska, keď boli extrémne ťažké časy, kde trebárs v takom bývalom Sovietskom zväze museli jesť potkanov, ak chceli prežiť ! Jej sa to síce bezprostredne netýka, ale vôbec sa nedá povedať, že by sa mali, ako prasatá v žite, to už vonkoncom nie, lebo polievky, ktoré zo začiatku vo veľkom jedia, vyzerajú skôr, ako prevarená voda, než niečo, čo sa dá normálne jesť ! Chlap sa jej vrátil z frontu, a tak teraz je na chvíľu doma, prácu si nájde, ale aj z tej ho po istom čase vyhodia, ako špinavé prádlo. Má dcéru a syna, čiže samé hladné krky aj s ňou samou na čele ! Ženu už viac nebaví takto biedne žiť. Pokúsi sa s tým „čokoľvek” urobiť. Zvrátiť osud. Začne sa jej extra dariť na dvoch frontoch, kedy nemá núdzu o tehotné ženy, ktoré chcú “TO” (živé stvorenie), čo najskôr vyprdnúť, aby mali už vytúžený pokoj, alebo prostitútkami sa to u nej len tak hemží, že peniaze tečú, ako voda potokom. Zdá sa, že so starosťami je už rázom koniec ? Žiadna obava o budúcnosť by už teraz nemala absolútne jestvovať ? Zradí, prezradí ju vôbec niekto... ? _ Huppertka je typom herečky, ktorá sa nebojí akýchkoľvek výziev, a tu je to veľmi dobre vidieť, čoho si všimol i Claude Chabrol, kedy spoločnými silami ponúkajú presvedčivý film, ktorý sa mohol stať aj takto... ? Bravúrna záležitosť, na akú sa len tak nezabúda, tak to mi môžte kľudne veriť. PS: V snímku sú dve indície, ktoré sa stanú našej protagonistke, skúste sa na ne zamerať. (11.12.2019)

Vojna z iného pohľadu - pohľadu obyčajnej civilnej ženy žijúcej v okupovanom Francúzsku počas II. sv. vojny. Chabrol sa tu opäť raz pustil do svojich obľúbených tém týkajúcich sa predovšetkým dobových spoločenských problémov, morálnej dilemy jednotlivca a vplyvu zlej politickej situácie na spoločnosť. Z tohto pohľadu mi to trocha pripomenulo Chabrolov starší snímok Landru (1963), no to len naozaj vo veľmi hrubých rysoch, niečo v štýle, ako sa dá vyťažiť z ľudského nešťastia v podobe osobných problémov a vojny. Spoločné body námetu vidím aj v snímku Vera Drake (2004), kde mi však hlavná postava z mnohých dôvodov bola podstatne sympatickejšia, bola postavou, ktorá vo mne dokázala vyvolať veľký súcit a pochopenie. To však na tento film neplatí - tu si Isabelle Huppert strihla postavu plnú chladnej, emocionálnej prázdnoty, ženu povrchnú a hamižnú, morálne nekompromisnú, nepoznajúcu žiadne zásady, nevyznávajúcu žiadne hodnoty, vo svojej podstate teda ženu maximálne egocentrickú a ľahkomyseľnú, no proste mne hrozne nesympatickú. A musím uznať, že táto rola padla tejto herečke ako uliata, nikto na svete by ju asi nedokázal zahrať tak presvedčivo a po všetkých stránkach tak dokonale ako ona. Na snímku sa mi páčilo aj to, že definitívny a ucelený obraz o postave a jej pohnútkach si divák utvorí až na samý záver, kedy sa M. Latour modlí v cele. To bolo výborné a veľavravné. Samozrejme, musím pochváliť aj dobovú atmosféru, ktorá nebola vôbec zlá, skrátka takmer vo všetkých smeroch ide o výbornú záležitosť a o jeden z najlepších filmov tohto režiséra. Silný nadpriemer. 85/100 (30.10.2017)