Můj život beze mne

V hodně komentářích se tu objevuje názor, že lidem je sice hlavní hrdinky líto, ale nechápou, proč se rozhodla neříct o své situaci rodině, nýbrž to tajila a dokonce si našla milence. Myslím si, že je to svým způsobem pochopitelné, že holka, jež měla v 17 letech dítě s prvním chlapem, co ji v životě políbil, a žije s ním teď se dvěma dětmi v přívěsu a nemají ani vindru, když se dozví, že umírá, chce, kromě toho, že bude říkat svým dětem, že je má ráda, a pokusí se jim najít novou matku, prožít ještě něco jiného, nového. Ano, mohla v klidu dožít v kruhu rodinném, aniž by vlastně v životě zkusila něco jiného, ale můžeme jí mít za zlé, že se rozhodla jinak? Já jakožto od přírody monogamní tvor vraždící by ihned za jakoukoli formu nevěry její jednání neschvaluju, ale mám pro ni jisté pochopení .. Co ale filmu trochu vytýkám, je mírný nedostatek emocí .. čekal bych, že u příběhu o umírající hezké ženě budu plakat .. neplakal jsem .. body jdou výraně dolů .. líbil se mi závěr, jak dokázala ovlivnit další chod života svých blízkých .. (27.02.2013)

Dlhodobo viem o tvorbe reziserky  Isabel Coixet, studovala na Barcelonskej univerzite, a laska k fotografovaniu ju dostala k filmom. Toto je jej treti rezisersky pocin, a musim uznat, ze slaby a nekvalitny. Radoby melodrama, ktora chce byt dojakom, len v kinach to komplet zhorelo, rozpocet sa ani nezaplatil. Potom su tu take - na prvy pohlad pekne veci ako ze jej diagnostikovali chorobu, a je z toho v pici. Pardon, to mi zase uslo a chcel som napisat ze z diagnozy je ta mlada holka vyvedena z miery a rozhodne sa skryvat svoj osud. Vystupuju tu rozne postavy ako susedka tej mladej holky, kadernicka, ludia su rozniu a reaguju kadejako. Rezia je amaterska, herecke vykony o nicom,Sarah Polley /Dawn of the Dead 2004/ hrat nevie, Ruffalo mi bol totalne ukradnuty  : 10 % (10.07.2021)

Chvíľu Vám môže trvať, kým pochopíte hlavnú predstaviteľku a jej prístup k "veci". Na prvý pohľad možno nepochopiteľný, na ten druhý maximálne logický. Je fajn, že režisérka nerobí z 23 ročnej postavy človeka so 40 ročnými skúsenosťami a v niektorých veciach sa tak Ann chová ako klasická mladá baba. Ako dievča, ktoré muselo vďaka okolnostiam, ale najmä vďaka vlastnej nevyzretosti predčasne dospieť. Ten najkrutejší následok neuvážených činov je strata schopnosti snívania. Na druhú stranu nikdy neľutovala účasť na poslednom koncerte Nirvany, ktorý sa stal pre jej osobný život kľúčový a práve tieto skúsenosti ju robia silnejšiu, ako jej vrstevníčky. Čiže Môj život bezo mňa je solídny pokus o vykreslenie reality života, krásneho a krutého zároveň. Že k tomu patria aj smrteľné choroby, je každému jasné. Nie každý sa s tým ale vyrovná minimálne tak, ako Ann. (05.05.2014)

Neskoro vypitá káva spôsobila, že som si film pustil až pred polnocou. A film samotný účinkoval ako ďalšia káva. Sú filmy, ktoré si pozriem, odmeriam, zvážim, prisúdim body, napíšem komentár a hotovo. A filmy, o ktorých spravidla nič vopred neviem a po pár minútach mi vlezú do hlavy a usalašia sa tam na pekne dlho. Takéto filmy je ťažké hodnotiť a ešte ťažšie komentovať, pretože každé napísané slovo vypovedá viac o pisateľovi, než o filme. Obdivujem Isabel Coixet za to, ako sa dokázala vyhnúť nástrahám, ktoré téma skrývala. Ako presne dokázala namiešať všetky ingrediencie, aby vznikol harmonický, uveriteľný príbeh. Asi sú na to predurčené talentované ženy. Prejavilo sa to aj na úspornom a pritom hutnom vykreslení postáv filmu. Ju a Sarah Polley som si všimol už v Tajomstve slov, ktoré som videl skôr. Zvláštne je, že oba filmy napriek dojímavému obsahu nepôsobia slzotvorne, ani nevytvárajú ten nepríjemný pocit v hrdle. Podľa časti komentátorov sa Ann správala neprirodzene, sebecky, nudne, stoicky a neviem ešte ako. Je dobré, že Isabel Coixet nakrútila film podľa literárnej výpovede Nancy Kincaid, ktorá nepíše sci-fi a hlavnú úlohu zverila Sarah Polley, ktorej v 11 rokoch zomrela matka na rakovinu, než by sa mala riadiť predstavami komentátorov, ktorí danú životnú situáciu nezažili, nevedia si ju ani predstaviť a budú šťastní, keď ju ani v budúcnosti nezažijú. (03.01.2010)

Můj život beze mne je velmi dojemný příběhem mladé ženy, která zjistí špatnou zprávu o svém zdraví. Nebudu tvrdit, že neukápne po dobu filmu ani jediná slzička to se asi nestane, naopak člověk se velmi rychle vcítí do děje a dokáže si, až velmi kriticky připustit, že by se to mohlo stát třeba i vám osobně. Zdraví je křehká věc. Za peníze si zdraví nekoupíme. Ale dokážeme se za jistých okolností nepříliš vyhlížejícímu osudu postavy a bojovat až dokonce. (10.01.2011)