Papírové hlavy

Prierez jednou hnusnou dobou, ktorá národ gniavila niekoľko desaťročí. Hanák znova dokazuje, že dokument mu ide rovnako dobre ako hraný film. Oproti jeho opusu Obrazy starého sveta sú Papierové hlavy zložené aj z archívnych záberov.Tie kladie do opozície so skutočnosťou, s výpoveďami ľudí, ktorý prežili hrôzy a nespravodlivosť na vlastnej koži. Vytvára tak kriticko sociálny pohľad na jedno politické zriadenie a na čístý debilizmus obsiahnutý v propagande aj v riešení problémov. Satira s politiky s papierovými hlavami blúdiacimi po Bratislave odľahčuje, ale zároveň pôsobí značne iritujúco. Predsa sa ale neviem zbaviť určitého konštruktu, ktorý robí z filmu len jednu stranu mince, len jeden pohľad na dané hrôzy. Stráca sa odtiaľ istá bezprostrednosť a všetko je podmienené faktu, že sa chceme rozprávať o téme, o ktorej sa pred tým hovoriť nemohlo. Skvelý dokument, ktorý by mal povinne fungovať na všektých školách, ale ktorého úprimnosť je bohužiaľ prispôsobená atmosfére filmu. Taký Rudko Sloboda by vypovedal podstatne iným spôsobom ako všetci vypovedajúci. (31.05.2013)

No, hodnotiť Papierové hlavy nebudem, pretože hodnotenie dokumentárnych filmov spoločne s hranými nepovažujem za správne. Vyjadriť sa však musím, pretože ide o mimoriadne závažný dokument s vysokou vypovedacou schopnosťou. Nielen pre pamätníkov, ale najmä pre tých, ktorým už zobrazované udalosti nič nehovoria, pretože nepoznanie tejto, nie príliš vzdialenej histórie, môže ľahko viesť k jej repríze. To je asi najdôležitejší odkaz Hanákovho filmu generácii, ktorá otcom vyčíta nečinnosť neuvedomujúc si ich vlastnú aktuálnu pasivitu voči totalitným pokračovateľom. (27.12.2010)

Legendárny film od Dušana Hanáka spracováva dejiny Československa od konca 2. svetovej vojny až po november 1989. Samotné Slovensko sa nedokázalo vyrovnať so svojou minulosťou a film Papierové hlavy sú reflexiou o slobode v neslobode. Nedostatkom dokumentu je, že slovo dostala iba jedna strana mince, čím mi trocha chýba konfrontácia. Ani záverečné paralely nie sú jednoznačné. Je rozdiel v totalitnej minulosti a súčasnosti na Slovensku?? Neviem, z dokumentu mám zmiešané pocity je veľmi tendenčný a jednostranný. (01.11.2015)

Tento účelovy a zmanipulovaný film obhajuje posluhovačov fašizmu a neskôr príživnikov a parazitov. Smiešne je, že všetci hovoria aký boli mučení a vystavovní uránu a iným vplivom škodiacim zdraviu, avšak práve oni majú vysoký vek a su celkom zdraví a vitálni. Dnes ludia umieraju podstatne mladší na rakoviny a choroby z povolania a je to v poriadku. Smiešná je aj obhajoba cirkevných hodnostárov a celej katolíckej cirkvi, ktorá mala zmluvy s fašistickým Nemeckom a podielala sa, a schvalovala hromadné vyvraždovanie. Mám pocit, že autor filmu je fašistický kapitalista. Úmyselne strieda socialistické klipi a výpovede tiranov + príživnikov, aby to vyznelo dojemne. Moralistický a zároveň pokritecký film v ktorom objektivita zdochla. Mám oplakávať kriminálnikov a jednotlivcov, keď je okolo nás hromada bezdomovcov, nezamestnaných, hladujúcich a cirkev sedí na bilionoch káže chleba a vodu a topí sa v luxuse. Jediná demokracia čo dnes je sa meria množstvom majetkov a peniazmi. Kto nemá peniaze nie je ani slobodný a nepocituje ani demokraciu. Skupinka ludí vytrhnutá z kontextu a na ích výpovediach očiernený celý systém - odpad!! (25.03.2012)

Výborně strukturovaný dokument, který mixuje výpovědi lidí postihnutých komunistickými represemi a hrané pitoreskní pasáže, které metaforicky ilustrují zobrazovanou dobu, s úryvky z projevů funkcionářů a dobových týdeníků, čímž se vytváří až tragikomický kontrapunkt. Toto funguje dokonale. Slabinou Papírových hlav je fakt, že příčiny a okolnosti některých důležitých momentů (rok 68, Charta 77) vůbec nevysvětluje a zůstává u nich pouze na povrchu. Nejpůsobivější jsou určitě padesátá léta a rok 89. V prvním případě je ponecháno hodně prostoru autentické a emotivní výpovědi dobových svědků. V druhém případě je naopak velmi výmluvný obraz sám o sobě. Smutnou tečkou je pak konec, který reflektuje mínění lidí v prvních letech demokracie. (17.11.2010)