Anihilace

"LEAVE ME THE FUCK ALONE." ------------ Paramount mal pocit, že film bol príliš intelektuálne komplexný a masy radšej uvítajú niečo pre mozog jednoduchšie. S nejakými prvotnými pocitmi som radšej počkal do zhliadnutia, no a po ňom sa sám seba pýtam, ako to mohlo byť ešte jednoduchšie? Ja viem, že spoločnosť ide do sračiek a jej dekadentný smer je nezastaviteľný, ale že by Annihilation bolo ťažko stráviteľné pre mozog? Veľmi smutné. No nič, implicitná agenda to zakryje bez problémov. Slabé dve hviezdičky za Natalie a pôsobivé zábery, či už harmonickej zelenej, alebo podmanivo farebnej, zmutovanej krajiny. (12.03.2018)

"The time it has taken for the tree to die / And the time it has taken for me / Enter into simple chemical combination / Space visions dreams facts / Space in which I stand on a plain Alone / Visions in which the tree looks at my leaves / Dreams in which the body is hollow the skull blooms / Facts in which time is palpable space —Inger Christensen, it (25.03.2018)

Některé filmy vlastně stojí za to si odložit na dobu, kdy pomine PR masáž, vlna recenzí i výkřiků na sociálních sítích a databázích. Člověk pak k nim může přistoupit do značné míry oproštěný od balastu ohlasů i očekávání. Zrovna "Annihilation" je případ díla, kterému právě čistá a otevřená mysl nejen prospívá, ale do značné míry ji vyloženě vyžaduje. Nejedná se totiž o sci-fi zakládající si na vědecké věrohodnosti, ale naopak na čirém úžasu z nových světů a forem, přičemž diváky vybízí k ponoření se do nich. Podoba fauny a flóry zde může evokovat apokalypticko enviromentalistické vize Hajaa Mijazakiho. Jenže na rozdíl od jejich ekologické logiky příčiny a následku, potažmo snahy posunout se z parazitismu směrem k symbióze, zdejší svět nemá logiku, smysl či cíl. Jeho jediným principem je asymilace a transformace bujením. Garland do své volné adaptace stejnojmenné předlohy vnáší motivy ztráty, sebedestrukce a současně doplňuje páteř možného výkladu celého vyprávění jako metafory pro turbulentní dynamiku vztahu dvou lidí a jejich složité cesty zpátky k sobě, přičemž na konci oné cesty nevyhnutelně nemohou být stejní jako na začátku. Nicméně nejen díky své záměrné enigmatičnosti "Annihilation" nejlépe funguje jako expedice do jiného světa, který je právě díky své groteskní monstrozitě, zneklidňující nestálosti i přízračné kráse nebývale podmanivý. V dnešní záplavě blockbusterů vydávajících se na nové planety, které ale zůstávají příjemně konvenční, se Garlandovi podařilo navrátit do filmu element fascinovaného úžasu. (25.09.2020)

Béčko, ktoré veľmi chce byť nové Arrival, ale nemá to takú silnú tému a nenatočil to Villeneuve. Všetky tie "vzťahové" flashbacky, ktoré to majú akože prehlbovať, sú celkom prázdne, zbytočné a otravné. Rakovinové podobenstvá jalové. Rozuzlenie celého problému v rámci sci-fi žánru banálne. Akčno-hororové scény vytrhávajú z letargie, ale (tak ako celý film) potrebovali by výrazne lepšie triky a celkovo štýlovejší vizuál. Žánrová udalosť roka sa nekoná, vlastne je to nanajvýš priemerný film. Pokusy robiť z toho film, ktorý potrebuje nejakú interpretáciu či dokonca opakované pozeranie za účelom pochopenia myšlienkovej vrstevnatosti, sú úplne na smiech. 5/10 (12.03.2018)

Predstavte si, že jedného dňa sa náš svet radikálne pretransformuje stvoreniami s absolútne odlišnými mysľami. Dokážu si prispôsobovať prostredie spôsobmi, ktoré si nedokážeme vysvetliť, a meniť pravidlá Prírody s následkami pre ľudstvo zničujúcimi. Pre všetky mimoľudské druhy na Zemi tento scenár reálne prebieha. Kvôli Človeku. Paralelný svet bol v tomto filme na Zemi vytvorený mimozemskou silou: neantropocentrický svet pripomínajúci prvotný stav ekologickej rovnováhy, kde má každý organizmus svoje miesto, no kde ožívajú aj skrývané spomienky, emócie a egá. Mimozemský pôvod objektu, ktorý v úvode tohto eko-thrilleru prerazil stenou majáku a zakotvil v jeho podzemí, však v skutočnosti nehrá veľkú rolu, je alegóriou. Celý tento svet, Oblasť X, je totiž akousi víziou, ako by Človek reagoval, keby bol v ohrození JEHO svet. Ak chce niečo naprávať, je vôbec schopný napraviť sám seba? SPOILER: Ľudia v Oblasti sú konfrontovaní vlastnými vnútornými charaktermi, ktoré tu podliehajú zákonom Prírody tak ako všetko ostatné. Existencia, ktorá sa nevie adaptovať, zanikne. Cass pohltila minulosť, neprežila; „Když umírala, část její mysli se stala součástí tvora, který ji zabíjel.“ Josie sa dobrovoľne poddala, premenila sa na strom. „Neničilo to. Jen to všechno měnilo. Vytvářelo to něco nového...“ hovorila pri konci Lena (N. Portman), ktorej sa zjavilo na ruke znamenie, starodávny symbol ouroboros predstavujúci cyklickú podstatu vecí, nekonečný návrat od konca k začiatku, sebazničenie a sebaobnovu. S osudom bojovala a dokázala sa vrátiť, nie však bez následkov – bol jej "únik" vykúpením, alebo zatratením? Vidíme kontrast dobra a zla, Prírody a Človeka, života a anihilácie. (16.11.2018)