Boku wa asu, kinó no kimi to déto suru

Po velmi dlouhé době jsem opět zavítala k japonské hrané tvorbě a pustila si tento film. Nejsem zastánce romantiky, ale tenhle film se mi zalíbil. První větu, kterou Takatoshi řekne své vyvolené, kterou viděl poprvé ve vlaku, asi jen tak nezapomenu. V reálu by mu to asi těžko vyšlo, v lepším případě by dostal tak akorát ignor nebo pohoršený pohled. Vše, co vám vytvářelo otázky během prvních pár minut, vám začne v průběhu příběhu do sebe zapadat a vy na konci sedíte s milým úsměvem na tváři, možná lehce smutným pocitem a se zajímavě prožitými skoro dvěma hodinami. Zajímavý námět i jeho zpracování, herci byli sympatičtí. Jestli hledáte něco příjemného, s chutí do toho. (12.08.2019)

Chemia medzi ustrednym parom funguje dokonale. On je roztomily a ona nadherna. Divak po chvili akceptuje aj to, ze sa ako dvadsiatnici prvykrat zamilovali, pobozkali atd. Mne to ale cely cas narusala ta sci-fi rovina, ktoru som mal problem akceptovat a miestami som mal hokej v tom co si kto z nich prave pamäta a co nie. Nemam rad romantiky s casovymi paradoxami. Aj ked tato sa mi vdaka skvele fungujucemu paru doteraz pacila najviac a miestami to bolo aj dojimave. Rozhodne to odporucam aj divakom, ktorym bezne Japonske romantiky nesedia. 6/10. (10.01.2019)

"Dobrý den slečno, dáte mi číslo na mobil? Asi jsem se do Vás zamiloval." Tak tahle věta asi může fungovat jen v Japonsku. Nebo v romantickém filmu. Všude jinde byste dostali kabelkou po hlavě. :D Pak ale začnete postupně odkrývat příběh a čím dál tím více Vám je jasné, co se na začátku dělo. Hodně zajímavý námět, hezky podaný a jako večerní jednohubka poslouží velice dobře. (02.03.2019)

Milý a atypický romantický film. Tematika paralelných svetov a lásky, ktorá sa odohráva na nekonečne prebiehajúcej časovej osy je veľmi zvláštna, no výnimočná. Jednou z ústredných myšlienok je aj prepojenie osudov dvoch postáv, ktoré v neobyčajne koncipovanom príbehu našli spôsob, akým dokážu spolu fungovať. Prvá časť filmu je skôr ukážkou tradičnej japonskej kultúry o tom ako prebieha v danej časti zeme „randenie“. Neskôr sa však zápletka skomplikuje a hlavný hrdina si uvedomí, že cesta, ktorá je síce v rámci hlavnej tematiky filmu nekonečná, je pre každého z nich (aj keď každý deň navzájom stretávajú vlastne „inú osobu”, ktorá prežíva ten istý príbeh za tých istých okolností v rovnakej časovej postupnosti avšak obrátene) ohraničená. Je pravdou, že takto komplikovaný príbeh bude narážať na množstvo nedoriešených detailov a situácií, ktoré môžu pôsobiť mätúco. Jedná sa však o fantasy film a pravidlá diegetického sveta vždy vymýšľa autor filmu. Takže má právo na svoje vlastné princípy a zákony, ktorým bude daný svet podliehať. Ja som si film užil a netradičná zápletka ma tiež zaujala. (24.10.2019)

Pravdou je, že keď začnete pozerať viac romantických filmov z Japonska neubránite sa pocitu, že väčšina z nich( hlavne tie z fantasy zápletkou) sa neustále opakujú. Zmeny sú minimálne, ale v zásade sa vždy jedná o tú istú premisu pominuteľnej lásky. Takahiro Miki to ale s atmosférou vie. Netvrdím, že potrebujem vidieť všetko, čo natočil, ale tých pár vecí čo som videl si držalo svoj štandard. A ono to dakedy poteší. Vidieť niečo čo nevybočuje a čo funguje presne tak, ako očakávate. Teda ak do toho idete s tým, že to hľadáte. V zásade ale ide o to, že byť 30 dní s Nanou Kumacu je stále lepších než byť 30 dní sám. A som rád, že mi to ten film takto polopate vysvetlil. (11.02.2021)