Jánošík - Pravdivá historie

S odstupom času som si to pozrel a musím sa priznať, že som ten film nevnímal veľmi citlivo a dvomi hviezdičkami som mu krivdil.............Toto feministické poňatie témy má až dokumentárno-etnografický rozmer. Čomu zodpovedá aj naratívna, aj štylistická rovina spracovania. Príbeh sa nesústredí iba na Jánošíka, ktorý je neheroizovaný nielen výberom malého herca, ale aj priestorom aký sa mu v scenári pridelil. Veristickému podaniu slúži aj syžetové spracovanie diktované historickým výskumom. Jednotlivé obrazy oddeľujú dlhé preskoky v čase. Nejedná sa teda o sústredený dramatický tvar, ale o pásmo zviazaných epizód, čo neznamená, že by vo filme nebolo napätie. Štýl neustále švenkujúcej takmer "tonyscottovskej" kamery možno nazvať realizmom aj abstrakcionizmom. Útržkovitá rozlietaná kamera totižto na jednu stranu evokuje prežívanie zbojníka v akcii a ponúka nedefinovateľné spektrum podnetov. Na druhu stranu sa výsledný obraz často mení na skrumáž abstraktných šmúh a línií. V konečnom dôsledku je ale jedno ako to nazvete. Podstatný je hlboký emočný efekt, ktorý použité prostriedky vyvolajú. Pocit realističnosti je teda spôsobený ozvláštnením. A ozvláštňovať vedia len dobrí režiséri...................Uznávam, že scenár nie je najsilnejšia stránka filmu, ale v žiadnom prípade to nie je prúser. Výborné je intertextuálne šťuchnutie ku školskej historke o udavačke Aničke, ktorou sa film ticho vysmieva všetkým pravým Slovákom frflúcim na toto moderné poňatie legendy o Jánošíkovi. Rovnako môže ísť scenár proti srsti početnej skupine latentne mizogýnského obyvateľstva, ktoré nerado vidí na plátne či v telke emancipované ženy a kopec ženského čarovania. Scenáru chýba silnejší quest a nakoniec sa to trocha zvrhne do klišeovitej pravdy o bojovníkovi za slobodu. Vyrozprávané to je ale pomerne slušne. Hollandová vie svojich scenáristov potiahnuť. To už neraz dokázala. Slušne je vykreslená aj psychológia postáv.................A aby som sa vrátil k dobovej dišpute. S Jakubiskovou Bathory to má jednu dôležitú vec spoločnú. Je to moderné poňatie ikonických hrdinov u nás navyše ľudovo preslávených cez krvavé slúžkovské romány. A takáto demýtizácia u nás nikdy nebude mať úspech. (27.01.2013)

║Rozpočet €6miliónov ($8,4milióna)║Tržby Celosvetovo $1,649,000(tržby Slovensko, Česko a Poľsko)║ Paškvíl roka! Tak toto čudo sa nemalo radšej nikdy dotočiť, lebo to čo v konečnom výsledku vzniklo sa nedá ináč označiť než čistá amatérska blamáž. Dej žiadny, herecké výkony nulové, hlavne zarazí postava Jánošíka čo mala ťahať film ale Václav Jiráček je v tejto úlohe prázdny, nevýrazný, tak ako ostatné postavy, žiadne hlbšie vykreslenie charakterov, žiadna hrdinská aura či charizma sa okolo postavy Jánošíka ani len neobtrie, ďalej taká hudba je absolútne mimo obraz, sláčikový doprovod tam absolútne nepasuje, proste nechcene sa to bije z obrazom, no a kamera, to snaď bol nejaký nevydarený vtip, pri súbojoch tak roztrasená až to bolo maximálne bezúčelové, či neustále detaily tváre protagonistov, k tomu nemožný strih a okolo toho navešaná samá príbehová vata, vata, vata,.... neúnosné rozťahané cez dve hodiny, už po 30minútach som sa dostával do roviny zúfalstva. /videl v kine: 10%/ (fakt vydarená predpremiéra, ach jaj) (10.09.2009)

Strašne veľa by sa dalo písať a rozprávať o tomto Jánošíkovi, hlavne preto, že je strašne nevyvážený. Striedajú sa pekné a zaujímavé momenty ako úvod, prísaha, mŕtvy kamarát na kolese, prepadnutie a zbitie sudcu, pohreb kamaráta a následná poprava v daždi, vražda farára, záverečná poprava Jánošíka. .. s nudnými a nezaujimavými, to sú všetky zbytočne posteľné scény, snové vsuvky, krútiaca sa kamera a scény, ktoré dej nikam neposúvajú, hlavne v prvej polovici filmu. Snahu o zobrazené násilie oceňujem, rovnako zobrazenie starých tradícií. V.Jiráček bol taký nemastný, neslaný. Lepšie to sedelo Martinkovi ako Uhorčíkovi a páčila sa mi postava zradcu Huncagu, ktorý mohol dostať trošku väčší priestor. Nevyužití boli ešte mnohí napr: T. Pauhofová, ktorá sa mihne v úvode a párkrát vykukne zaujímavo obsadený Marián Labuda. Hudba bola slušná a v spojení s krutou popravou v závere určite každému pripomenie popravu v Statočnom srdci. Na to, aby vznikol veľkofilm podobných kvalít sme mali skoro všetko. Len nie to postatné. Schopného režiséra a dostatok financií. Ako odrazový mostík pre lepšie zajtrajšky, Jánošík obstojí. Bohužiaľ Bielikovmu dvojdielnemu Jánošíkovi nesiahá ani po pás. Napriek tomu som to chcel vidieť a chcel som kúpou lístka k tým lepším zajtrajškom prispieť. Na záver by som rád napísal zaujímavú vetu jedného historika (článok bol uverejnený v SME), v ktorom povedal, že pravdivý príbeh o Jánošíkovi nikdy nebude, pretože čoho sa mýtus dotkne, to sa premení na mýtus. Film 60%. (13.09.2009)

Je vlastne smutné, keď v našich končinách chválime film len za to, že nie je úplná sračka (ako napr. Bathory) a dosahuje aspoň znesiteľnú, priemernú kvalitu, čo je prípad Jánošíka. Je to jeden z tých počinov, ktoré sú plné veľkých "ale". Mohol by som to obrátiť a hnať to negatívnym smerom, no urobím to naopak. Takže: ten film síce nemá nič ako veľký príbeh, dejový oblúk či gradáciu, ale tie roztrieštené epizódky majú čo povedať a v osobných príbehoch zbojníkov sú miestami fajn (Huncagova story samozrejme vládne). Film má síce mizerne (ale naozaj mizerne!) napísané dialógy, ale postavy aj napriek tomu pôsobia pomerne živo. Jánošík má väčšinou slabé herecké výkony (Martinka vedie družstvo putujúce pred popravčiu čatu, Jiráček nie je omnoho lepší), ale sú tam chvalabohu aj zjavy ako Žebrowski, ktorému stačí stáť v pozadí, aby podával lepší herecký výkon než všetci zúčastnení. Jánošík rozhodne nie je žiadny veľkofilm, ale má solídnu dobovú atmosféru. Snaha o realistický prístup zlyháva na už spomínaných "papierových" dialógoch, ale výprava vrátane rekvizít a kostýmov je slušná. Akčné scény sú natočené otrasne, ale folklórne, pohanské a intímne scény vyznievajú dobre. Áno, keď si to tak zhrniete, snaživým Poliakom ten obstojný film kazia českí a slovenskí herci a slovenský scenár. Aspoň že Tatry zahrali naozaj dobre, inak z toho vyjdeme ako neschopní mamľasi. :-) (10.09.2009)

Juraj Jánošík je klasická, zidealizovaná legenda, ktorú stvorili slovenské dejiny. Ľudový hrdina, čo bohatým bral a chudobným dával. Charizmatický zbojník. V jeho prípade ma nezaujíma nejaká pravdivá história. Chcem svojho mocného, kladného hrdinu, tak ako ho zahral a neskôr aj zrežíroval Paľo Bielik. To bol Jánošík tak ako ho chcem vidieť. Nie som zvedaví na podivný experiment poľskej režisérky, nechcem vidieť coolového, českého Jánošíka pri orálnom sexe, ani pri mimozmyslovom bodyjumpingu, nechcem tam žiadne samoúčelné holotinky, rúhavé spodobnenia panny Márie, nepáči sa mi nadržaná, promiskuitná Anička, či trapné prdy do zapálenej sviečky. To mi ku tejto téme naozaj nesedí. Veľmi mi vadili aj tie hlúpe dialógy. V podobnom štýle sa rozprávajú zahnojení burani niekde na disco zábave. Tento film nezapôsobil na mňa dobrým dojmom. Je rozťahaný, nudný, nezáživný. Škoda. ** (12.11.2011)