Naušika z Větrného údolí

Hodně se mi líbil svět, ve kterém se film odehrával. Lidé byli oblečení dle středověké módy, ale měli tanky, plamenomety a obří letadla. Boje mezi lidskými frakcemi mě moc nezajímaly. Bavily mě výpravy Naušiky do tajemné Pustiny. Obří Ohmu budí respekt i v dnešní době a oceňoval jsem mystický nádech s hmyzem spojený. Taky se mi líbilo, že se Naušika snažila všechny usmířit a chápala ekosystém světa. Finále je fakt epické. Miluju japonskou posedlost obřími potvorami a Boží bojovník mě nadchnul. Ke konci jsem byl opravdu dojat. Jen mě hodně překvapilo množství záběrů pod sukýnku hlavní hrdinky na holý zadek. Přišlo mi to trochu perverzní, ale je to holt japonsko. P.S. tak jsem byl opraven a nosí tělové legíny, nebo co. :) (16.01.2016)

Ja mám radšej Mijazakiho rodinné veci. Fantázie je tam nemenej, ale citu viac. Toto eko post-apo je síce výborný, ale menej univerzálny film. Na akčné sci-fi treba mať náladu, na Totora alebo Kiki nie. Tí náladu vytvárajú. Mimochodom, keď sa Naušika s tým chalanom prepadli cez tekutý piesok, pripadal som si ako v priliehavom klipe k skladbe A Horse With No Name od skupiny America - "The ocean is a desert with it's life underground and a perfect disguise above". (11.06.2024)

Vďaka filmom máme tú neuveriteľnú možnosť navštevovať iné svety, ktoré sú v niektorých prípadoch natoľko odlišné od toho nášho, že stráviť tam, čo i len malú chvíľu nás napĺňa dobrodružstvom a radosťou. Svet vo svete a svet pod svetom má v tomto filme svoje čaro, ktoré dokáže z neuveriteľnou ľahkosťou Miyazaki nie len vytvoriť, ale aj podať. Stretávame sa tu s typickými prvkami jeho tvorby. Mladý hrdina, rôznorodé svety, všakovaké postavičky, symbióza medzi človekom a prírodou. Osobne som nevedel presne čo mám od toho čakať. Zdalo sa mi, že hlavná zápletka nieje natoľko silná aby dokázala utiahnuť celý film. Lenže na moje prekvapenie sa s každou ďalšou postavou zápletka prehlbovala, vyvíjala a mala svoje drobné odbočky, ktoré ma na jednej strane veľmi potešili a na druhej strane prinútili k zamysleniu. Čo je jeden z dôvodov, prečo sú Miyazakiho filmy tak obľúbené aj u detí aj u dospelých. Skvelé akčné scény, skvelé prostredie a ľudský príbeh, nakreslení naozaj znamenite. Ako prvý autorský počin vôbec nie zlé, ale osobne mám stále radšej Cestu do fantázie a princeznu Mononoke. S ktorou má tento film inak veľa spoločného. (12.08.2011)

Počas Siedmich dní ohňa zmietli Obrovskí bojovníci z povrchu zeme industriálnu civilizáciu. Tisíc rokov po tejto apokalypse je svet zamorený Morom rozkladu - toxickými plynmi a znečistenou vodou. Zvyšky ľudstva prežívajú v niekoľkých kráľovstvách neustále ohrozovaných rozširovaním Mora. Skutočným vládcom zeme je gigantický hmyz zvaný Ohmovia, ktorí tiež ľudom nerobia radosť. Poslednou nádejou ľudstva je stará legenda o modrej bytosti ktorá zostúpi z neba na zlatú lúku a vyjedná s Ohmami mier. Nausicaa je príbehom (ako to už u Miyazakiho býva) mladého dievčaťa, ktoré sa snaží zachrániť svoj ľud pred Ohmami, znepriatelenými kráľovstvami Pejite a Tolmekia a rozširovaním Mora. Je zvláštne, ako veľmi Nausicaa vybocuje z Myiazakiho tvorby. Pokiaľ väčšina z jeho filmov postráda výraznú epiku (výnimkou je Mononoke Hime a Kurenai no Buta) a kladie dôraz skôr na nedramatický sled fantazijných udalostí, u Nausiky je to presne naopak. Od začiatku do konca sa dozvedáme co sa to vlastne ľudstvu stalo a prečo ich Ohmovia nemajú radi. Myiazaki radí fantastické retrospektívy aby osvetlil konanie hlavnej hrdinky. A koniec sa svojou dramatičnosťou vyrovná záveru Mononoke Hime. O výtvarnej stránke sa netreba ani zmieňovať, podobne ako všetky ostatné snímky od pána režiséra je úchvatná. Čo sa mi veľmi páčilo bola funkčná hudba od Hisashiho v akčných ale i neakčných scénach. O niektorých filmoch od ich začiatku viem, že ich budem milovať. Tak to bolo i s Nausicou, ktorá má plné právo sedieť ako kráľovná vedľa kráľa animákov - jej mladšej sestry Mononoke Hime. 10/10 (29.07.2005)

U mě to bylo úplně přesně na 4 a půl *, mohla jsem tedy buď podhodnotit nebo nadhodnotit, nakonec to dopadlo takhle. Tenhle jeden z prvních Miyazakiů se dost odlišuje od těch pozdějších hlavně mnohem temnějším a vážnějším celkovým pojetím. To byl asi taky ten důvod, proč mi ze začátku trvalo na tohle přistoupit, protože přece jen jsem po Cestě do fantazie či Totorovi čekala jiný kafe. Nejvíc se to podobá princezně Mononoke, ale ani ta není tak temná. Míň času se tu tráví ve fantasy světě (tady jakýsi houbový les obývaný hmyzem, moc se mi líbil), víc času naopak pokusům zabránit dalším bojům. Tohle poselství je mi blízké a s Miyazakim souhlasím. Je to jiné, ale je to dobré. A postřeh nakonec - před filmem si pročtěte zajímavosti. Připravíte se tak o šok, co jsem zažila, když princezně Naušice vítr nadzvedl sukni a následovalo několik záběrů na její holé pozadí. (03.04.2012)