Druhá strana naděje

Typický Kaurismäki: cigárka, rokenrol, suchý (přesušený) finský humor, netypičtí hrdinové, skvěle úsporné aranže některých scén. V tomto filmu finský režisér propojil dva velké začátky - odchod od ženy i z dlouholetého byznysu pro Wikströma a nový start v nové zemi pro Chaleda. Zatímco dějová linka novopečeného finského restauratéra mě bavila, ta jeho syrského kolegy už méně. Chaledova postava je pojata na můj vkus příliš šablonovitě a černobíle, až nudí. Avšak hlavně za specifický humor prostupující celým snímkem nakonec tři hvězdy dám. (05.07.2017)

Príklad, ako možno autorsky reagovať na aktuálnu spoločenskú problematiku, a to na minimálnom naračnom priestore a s gráciou humornej absurdnosti. Nemusíme nijako akcentovať, že Kaurismäki je jeden z mála súčasných európskych tvorcov, ktorý svojou nezameniteľnou, smutno-veselou optikou úprimne reflektuje životy ľudí na okraji spoločnosti. Smútok a radosť idú neraz absurdne ruka v ruke, a aj keď v Akiho snímkach často víťazí optimizmus a divák si odnáša záverečný „feel good“ pocit, táto nádej nie je nikdy falošná. (13.10.2023)

Malokdo umi skloubit aktualni deni a problemy spolecnosti s nenucenym humorem a hudbou tak, aby to nebylo trapne a kycovite, ale zabavne a prijemne. Aki to opet dokazal - nechybi tradicni davka cynismu a satiry, ani vypraveni obrazem, perfektni kamerou a strihem bez zbytecnych reci... a kdyz uz dialog, tak stoji za to. Nemluve o vybornem castingu .) (25.11.2017)

Čo my na tomto filme vlastne vadilo? Veď dialógy boli skvelé, párkrát som sa schuti zasmiala... Všetky postavy sympatické, priateľské.. Asi mi vadilo to "o dobrých ľuďoch". Až na náckov, ktorí sa dva razy objavia, všetci sú až príliš dobrí. Kontrola v podniku dopadne dobre, Wikströmova manželka prestane piť, aj toho psa nakoniec nevyhodia z reštaurácie... A príliš otvorený koniec, ako keby sa nečakane pretrhol filmový pás. (02.05.2020)

Hlavní hrdinovia nemajú na ružiach ustlané a tak sa snažia hľadať lepší život na druhej strane brehu. Už len ich samotné pohľady vyoraných myší dokážu celkom slušne pobaviť. Bývalému obchodníkovi, ktorý si kúpil skrachovanú reštauráciu a zamestnáva v nej utečenca a ďalších troch skrachovancov chýba snáď všetko okrem podnikateľského ducha a vytrvalosti. Po prvom neúspechu sa nevzdáva a tak je miesto mäsových guliek v ponuke na druhý deň sushi a na stenách japonské znaky. Akurát losos došiel, ale makrely to predsa istia. Typický suchý severský humor funguje opäť perfektne. Neurazí, naopak dokáže správne odľahčiť inak veľmi závažné témy ako utečenectvo a pribrzdenosť systému. Videné na Cinematiku 2017. (19.09.2017)