Padlí andělé

Ten film mě do sebe v první polovině dokonale vtáhnul, zaujal svým obrazem, ale i postavami - a jakmile jsem byl teda v něm, jako by Wong nevěděl, co teda se mnou. Jako by vtáhnout mě bylo to jediné, o co mu šlo. Jenže stačí to i na těch 100 minut? Něčemu od něj už ty čtyři hvězdy dát musím, tak třeba tomuhle, ale nemůžu se zbavit dojmu, že Wong moc vsází na sílu své estetiky. (05.07.2017)

V niektorých ohľadoch výnimočný film. Vizuálna stránka je úchvatná (ako vlastne u Wonga vždy), hudba tiež, len príbeh je trošku prázdny a pomalý, čo záverečnej katarzii značne uberá na intenzite. Pôvodne som chcel dať plný počet, to by som ale asi išiel proti sebe samému, pretože skoro celú prvú hodinu filmu som sa prenudil. Vizuál skrátka nie je všetko. Ani keď je dotiahnutý za hranicu dokonalosti. (26.01.2013)

Ako také éterické zasnenie sa niekde pod povrchom veľkomesta, niekde v jednom z jeho mnoha stredov. Voľné nadviazanie na CHUNGKING EXPRESS v ničom nezaostáva za svojím "predchodcom", ponára sa do farebne bohatej štylistiky, ktorá je pre Wongove filmy signifikantná, vizuálne nesmierne bohatá práca, lepšie je použiť rovno výraz hra, s kamerou, živelné tance teplých, expresívnych farieb v tmavých prostrediach podchodov, zdanlivo nekonečných tunelov a malých občerstvení či ešte menších izieb, veľmi éterický kolorit, v ňom sa odohráva bohato rozvetvený scenár spájajúci dve dejové línie, zdanlivo nespojiteľné v rýchlom chaose, rôzne prekrúcajúci a premýšľajúci dianie na plátne, ojedinelá (kon)fabulácia. Celá snímka ťaží z hľadania a vytvárania nie bežného (miestami hraničiaceho s príjemne absurdným) v bežnom prostredí s bežnými ľudmi, jednoznačne sa jej to darí. Vytvára "nákazlivé" postavy, tie sa nám na plátne otvárajú vo svojich monológoch, vytvárajú si s nami blízky vzťah, darí sa "prekročiť" hranice" plátna (obrazovky - nech som úprimnejší a menej patetický, hehe). Ich životné prostredie sa dostáva do krásne psychedelických rovín, stále sa držiacich kúsku každodennej reality . Kar-wai Wong deklamuje svoju obrazotvornosť presiaknutú zvláštnym zmyslom pre humor a pohľad na život (ktorý sa v jeho filme javí neskutočne zaujímavo, častokrát snovo), citom pre silnú atmosféru, pohlcuje diváka - ak pristúpi na jeho svojskú, štylisticky ohromne vyspelú hru. (14.05.2013)

Počas života som videl viacero vynikajúcich japonských filmov, aj niekoľko kórejských, ale ani jeden Honkongský. Ani tento nebol výnimkou. V bdelých chvíľkach ma na ňom zaujala iba nápaditá práca kamery. Do filmu je vložené množstvo snových pasáží, z ktorých som zhliadol asi polovicu, pretože zvyšok mi prekryli vlastné snové pasáže. Film na mňa pôsobil ako účinné hypnotikum, ktoré predčí aj osvedčené zahraničné preparáty s vysokým doplatkom. Keďže od filmu očakávam iný účinok, považujem tento film za zlý a zbytočný, čomu zodpovedá aj moje hodnotenie. (21.07.2011)

Skoro až bladerunnerovská atmosféra neónovéhoho nočného Tokya, prudko krájatelná, so sugestívnou, detajlnou kamerou na pozadí trochu uletených príbehov. Keby sa Wong venoval len killerovi a nezasieral sa tým kryplom (nechápem), mal by film oveľa väčšiu súdržnosť. Takto sa zbytočne rozpadáva a divák nudiac sa čaká, kedyže sa vrátime k pôvodnému tématu. Chápem to tak, že ako bolo v úvode filmu zanznačené: "každý potrebuje svojho partnera", teda rozohratá patria medzi "tým, ktorý koná" a "tou, ktorá rozhoduje", mala byť jednoznačný ústredný motív. Miesto toho je zbytočne kúskovaný príbehovo bezvýznamnými epizódkami vedľajších postáv a ich emociálnymi stavmi. (12.03.2006)