Zběsilost

Frenzy je príbeh o psychopatickom vrahovi žien. Po viacerých menej úspešných rokoch chcel Hitchcock očividne nadviazať na úspech Psycha a vsadiť na svoj osvedčený trademark. Hoci je premisa príbehu v podstate totožná (psycho - ženské obete - problémy s mŕtvolou - dokonca sa dostane i na nejakú tú matku), výsledné dielo hrá celkom inými farbami (áno, film je farebný). Frenzy je krimithriller, ktorý zo stredného prúdu vydeľuje len Hitchcockova tradične elegantná réžia a obrovská porcia kvalitného čierneho i bieleho humoru. Pri prvom zhliadnutí som sa kráľovsky bavil, pri druhom som už mal pocit, že sa dívam na jednu z epizód veľmi slušného britského seriálu "Neuveriteľné príbehy" (1979), natiahnutú na 111 minút. Pred časom som na jednej televíznej stanici videl krátku upútavku na Frenzy, ktorá bola pekne desivá. Film nie je, takže jediný dôvod, prečo ho britská cenzúra ako vôbec prvý film v histórii takmer zakázala, myslím spočíval výlučne vo vete: "Religious and sexual mania are closely linked". Hitchcock sa zvykne považovať za tradičného "nepriateľa" žien. Nech sa páči. Ja sa každopádne divím, že Frenzy sa vďaka postave vrchnej pani inšpektorovej (v podaní na zabitie neuveriteľnej Vivien Merchantovej) nestal paradoxne kultovým filmom feministiek. Suma sumárum: jedinečný zážitok, kravatové Vertigo, starý "dobrý" Londýn. Pokiaľ máte radi divnú kombináciu krimithriller plus commedy noir, prirátajte si zvyšnú hviezdičku. (20.01.2005)

Sedemdesiate roky sú asi to zlomové obdobie, kedy prestalo platiť všeobecné puritánstvo, zakazujúce vo filmoch odhaľovať ženské telo či používať nadávky. Pretože Hitchcock sa tu v jeho ignorovaní celkom vyžíval a vybláznil... Ale úprimne, keď som zistil, že zápletka bude opäť raz o nesprávnom obvinení, pretože šťastie je na strane vinníka a naopak hrá proti ostatným, ale len dokým to scenár potrebuje, sklamane som si povzdychol. Nie vždy to ešte dokáže baviť. No moje pochybnosti trvali len dovtedy, kým prišlo zase zopár originálnych scén a rýchly, alebo skôr až prudký, živelný a trefný záver, s výbornou poslednou vetou filmu, čo sú všetko veci, v ktorých divák spokojne číta režisérov rukopis. Videné v rámci Season Challenge Tour (týždeň s krimi/thrillerom sedemdesiatych rokov). (26.08.2015)

Celou první půlku filmu jsem si říkal, že Hitchcock už měl v sedmdesátých po kariéře a v konkurenci nového Hollywoodu působí jako plivátko mezi porcelánem. Kamerové triky působily tu směšně, tu samoúčelně a otevřená nahota jako by měla tenhle handicap vynahradit. Pak to ale Alfred rozjel na plný koule a já jsem nestíhal valit oči. Hitchcock měl zásadu, že pokud umisťuju děj do nějaké specifické lokace, měl bych ji představit tím, co je pro ni typické. Často volil až příliš zjevné symboly, z nichž nejkřiklavější byl asi případ závěrečné scény Na sever severozápadní linkou na Mount Rashmore. Ve Zběsilosti ale ukázal, že i jako domestikovaný Američan svým Britům rozumí a neváhá si z nich bez okolků střílet. Důkazem budiž vtipné scény s komisařovou manželkou, která miluje francouzskou kuchyni. Stále živý smysl pro černý humor prokázal ve scéně, kdy Barry Forster láme prsty Anně Massey, přičemž mu její noha brousí po obličeji. Je to zcela nový pohled na klasického Hitchcocka, ale zároveň velmi osvěžující, mistrovská podívaná. (07.10.2011)

Vysoko čiernohumorný thriller hrajúci na šok a to hlavne skrz ultra-úchylného vraha a dve intenzívne scény. Budiš, Psycho tiež bolo na svoju dobu riadne mäso. No na rozdiel od ostatných Hitchcockoviek, ktoré som videl (v dobe písania komentára cca 10) je príbeh vyslovený deus ex machina konštrukt. U samotného detektíva viac zaujmú jeho gurmánske eskapády ako jeho riešenie príbehu a jeho nadŕžanie hlavnému hrdinovi je nepochopiteľné. Niekto ten film musel drasticky prestrihať, lebo sa mi nechce veriť, žeby maestro nakrútil taký deravý scenár... (20.07.2014)

,,PÁN RUSK. VY NEMÁTE NA SEBE KRAVATU." __ Hitchcockov (pred)posledný veľký film a pritom ho v ňom nie je až natoľko cítiť ako inde - snáď možno aj preto, že angličania sú majstri v nakrúcaní detektívok a trilerov. Táto poznámka však nemá na film prakticky žiaden dopad. Réžia je absolútne famózna (nominácia na Zlatý glóbus) a dej si celkovo drží od začiatku dobre zabehnuté tempo, čiže vôbec nenudí dokonca sa nájdu aj odľahčujúce kulinárske pasáže dávajúce si na mušku francúzsku kuchyňu. Svojim spracovaním ma vo filme najviac zaujali dve scény: už spomínaná pasáž v nákladiaku a ďalšia, pointa ako sa podarilo Jonovi Finchovi utiecť s partnerkou z hotelu. Posledná štvrtina sa nesie trocha v prvoplánovosti (zrejme podľa predlohy), úplný záver ma však svojou odhaľujúcou poslednou vetou ohromil (citácia - možný spoiler). No a dvorného Bernarda Herrmanna tu v skladaní hudby nahradil neveľmi známy Ron Goodwin (Zálesák, Kam orly nelietajú...) a treba len poznamenať, že soundtrack je absolútne špičkový. Chcel by som ho mať... (09.12.2009)