Případ Paradineová

Nielen skvelé obsadenie robí z tejto krimi drámy zaujímavé dielko. Ale aj atmosféra, ktorá je na súdnom pojednávaní poriadne hutná, mimo súdu zasa jemne mysteriózna. Príbeh sa pomaličky odkrýva, prípadne robí polobraty, čo poznáme bežne z nových filmov, ale Hitchock to v pohode zvládal už pred vyše polstoročím. Alida Valli bola v tej dobe krásna a rola mysterióznej panskej vdovy jej veľmi sedí, ale ja by som vypichol hlavne Charlesa Laugtona, ktorý sic vo vedľajšej roli a malom priestore dokáže dokonale strhnúť pozornosť na seba. A prvýkrát som na obraze zachytil aj samotného režiséra. (27.12.2016)

Zoufale neslané a nemastné soudní drama, kterému bohužel nedominuje ani legendární Gregory Peck. Milostné vzplanutí přichází z ničeho nic a je těžce nevýrazné a nevěrohodné. Klíčové sekvence se často střídají s těmi nicneříkajícími a za mě selhal i hudební timing. Jediné pozitivum shledávám v závěrečné třetině, která je poměrně napínavým a dynamickým soudním líčením. Na Hitche ovšem celkově velmi slabé. 40% (21.02.2016)

Docela se podivuji nízkému hodnocení, protože Případ Paradineová je výborný snímek ze soudního prostředí, kterému je vdechnuta typická hitchcockovská atmoféra s houstnoucím napětím a skvělou hudbou. Gregory Peck je v roli mladého, uznávaného a šarmantního právníka vynikající. Díky výše uvedeným kladům není během sledování prostor pro nudu. Příběh také potvrzuje skutečnost, že Hitchcock byl v jádru romantik. (06.12.2014)

Už po piatich minútach filmu je zrejmé, že sa jedná tak po hudobnej, scenáristickej ( významný producent David O. Selznick ) i réžijnej práci o výnimočné dielo. The Paradine Case je poctivo postavený príbeh na výkonoch hercov, kde by som chcel jednoznačne vyzdvihnúť Gregory Pecka v úlohe obhájcu, Alidu Valli v úlohe tajomnej ženy obvinenej z vraždy manžela, ale i sudcu ( Charles Laughton ), ktorý na malom priestore ukázal svoje herectvo. Celý príbeh je obostretý zvláštnym tajomnom, má vynikajúcu atmosféru, brilantné dialógy posúvajú dej krok za krokom k záverečnému finále, ktoré mi pripadalo trochu netradičné - o to viac zaujímavejšie. Snímok ponúka bezpochyby skvelý hitchcockovský zážitok. (22.10.2009)

Tandemu Selznick/Hitchcock sa nepodarilo vytvoriť tak pôsobivé príbehové zázemie nadprirodzena, ako v Rebecce, aj keď vychádza z podobnej naratívnej konštrukcii. Je to na škodu veci, keďže nabúranie a odhaľovanie psychického vnútra našich postáv má čo to do súdneho líčenia povedať. Dokázalo by mu pridať na istom punce emocionality, kedy sa do konfrontačnej oblasti nedostane len sila slov, ale i vzájomná nedôvera. Teoreticky by to samotný proces dokázalo posunúť k iným, nepravidelným rytmickým odklonom od pôvodnej obsahovej členitosti. Predsa už nebude toľko znamenať na každom slovíčku, keď sa ďaleko viac dozvieme z mimiky. Snáď nikomu nepríde zvláštne (v zlom slova zmysle), že poctivý a šarmantný elegán uviazne v diabolskej pasci a poddá sa vyšším silám. Som ale názoru, že tento cyklus nie je dostatočne rozpracovaný a skratkovito skĺzne k hitchcockovskému tématu prenasledovanie záhadnej ženy. Zaujímavou postavou je i služobník domácnosti, od ktorého sa môžeme dozvedieť nové zásadné skutočnosti ohľadom smrti pána Paradinea, ale k nemu má ďaleko divák aj prehnaná hrdosť právnika... Koncom štyridsiatych rokov striedal Hitchcock trilerovské klasiky za melodramatické vzplanutia pre neho tak netypické, až sa sám divím... Btw, aspoň vieme, kedy začali byť Laughton a Peck populárny do obsadzovania slávnejších rolí z prostredia súdnych drám. (22.08.2015)