Insidious: Poslední klíč

„Sme ako policajti. Akurát nezatýkame ľudí.“ Sequel prequelu (trojka), ale zároveň stále prequel sequelov (jednotky a dvojky). Chápeme sa, hej? Ono je to asi dosť čudné a zvláštne, ale trojka a štvorka sa mi paradoxne páčili viac, ako jednotka a dvojka. OK, máte pravdu, dvojka sa mi predsa len páčila zo všetkých štyroch dielov asi najviac, ale chcem tým povedať, že každopádne nepatrím k divákom, ktorí uznávajú len prvé dva diely s rodinou Lambertovcov a zvyšok série nie. Naopak, veľmi sa mi páči ústredná trojka krotiteľov duchov – dominantná, rešpekt budiaca a pritom sympatická a ľudská Lyn Shaye + jej dvaja komickí pomocníci Leigh Whannell a Angus Sampson (márne rozmýšľam, ktorého mám radšej). A tá dostala poriadny priestor až v trojke a štvorke, nie v jednotke a dvojke. Na začiatku štvorky sa nachádza scénka, v ktorej to vyzerá tak, že Elisu nechajú jej obľúbení pomocníci na nasledujúci démonický prípad samú. Našťastie už o pár sekúnd sa ozvalo trúbenie a ja som sa začal spokojne, nasprostasto uškŕňať. Vyzdvihnúť musím i pôsobivú a ponurú atmosféru a množstvo strašidelných a nepríjemných scén, ktoré vás vyplašia napriek tomu, že ich čakáte (prítomnosť Jamesa Wana ako producenta je neprehliadnuteľná). (27.03.2018)

Štvrtý Insidious sa môže bez problémov porovnať s prvým dielom série. Nechýba v ňom dávka dobre načasovaného desu, zdatná kamera, ktorá miestami preberá prvky z Paranormal Activity a Bisharova hudba ťahajúca divákov na škále desu sem a tam ako handrové bábiky. Zápletka má nečakané originálne prvky, ktorým navyše napomohla prekvapivá kruhová kompozícia, do ktorej Posledný kľúč sériu stavia. Aj napriek drobným nedostatkom, kedy sa aj majster tesár utne, je Insidious slušným partom pre hororový žáner a môžeme len dúfať, že pomyselné pootvorené vrátka na piate pokračovanie nádejnú sériu nepochovajú. Tak ako sa to stalo sérií hororov Saw u pokračovania nazvaného Jigsaw. Snáď ju zdatný tím naopak pozdvihne ešte o priečku vyššie. Pokiaľ si režisérsky post udrží Adam Robitel, mohlo by to vyjsť. (20.11.2019)

Vážně nepovedené a velmi nevkusné "dojení" známé hororové značky, které funguje jen v několika vzácných momentech. Insidious: The Last Key se po celou dobu stopáže snaží vyrovnat dřívějším počinům, nicméně režisérovi Adamu Robitelovi se to zoufale nedaří. Většinu filmu totiž "zdobí" předvídatelné "lekačky" spolu s "nečekanými" dějovými odhaleními. Je vážně velká škoda, jakým směrem se celá série tak úžasně spuštěná Jamesem Wanem ubírá. Není už načase takzvaně "zavřít krám"? (20.02.2018)

Mám sérii Insidious ráda a hodně mě potěšilo, že i tenhle díl si stále drží dobrý standard. Tentokrát nahlédneme do soukromí Elise a musím říct, že mě tenhle výlet do minulosti hodně bavil. Při scéně ve věznici jsem se rozbrečela jak želva, což zrovna nebývá u hororu zvykem. Souhlasím s Marceloo, že ty vtípky těch dvou pátračů po paranormálních jevech jsou většinou zbytečné. Je to takový pokus o vedlejší linku a oni dva k Elise pasují, ale moc se mi to narušování budované atmosféry taky nelíbí. (10.05.2018)

Sériu mám rád. Insidious od Wana považujem za najlepší horor vôbec. A potom už len sledovať rovnaké postavy čeliace novým nástrahám je aj vďaka drobnému vývinu zaujímavé a nenudí. Iste Whannell scenáristicky pokulháva a hoci koncepčne sú nápady nápadité ( páčia sa mi všetky 4 monštrá, ktoré zatiaľ predstavil) ako sa dostávame ku konfrontácií s nimi tak prechádzame množstvom rôznorodých kiksov. Historická retrospektíva je v tomto prípade vítaná, ale nerozvíja potrebné nuansy k spokojnosti. Bez rozdielu na to ale ďalší slušný prírastok, ktorý v rámci série a žánru neprináša nič nové - rovnako ako chapter 3- ale znova predstavuje svet, ktorý je svojou desivosťou veľmi pútavý. Aspoň pre mňa. Síce to už nejde tak hlboko do mytológie, ale stále to zostáva akýmsi majákom kvality v plejáde zlých hororov. Takže spokojnosť. (27.06.2018)