Texaský masakr motorovou pilou

„RÁD DOSVEDČÍM SPOLOČENSKÝ VÝZNAM TOHTO FILMU NA KTOROMKOĽVEK SÚDE.“ – Stephen King. ___ Príbeh, voľne spočívajúci na brutálnych zločinoch sériového vraha Eda Geina, nemôže byť jednoduchší. Jedno po druhom odchádzajú deti do susedného domu, kde podstupujú strašnú smrť v rukách Leatherfacea, jediného tradičného hororového psychopata, ktorého hrozivú prítomnosť nezmenšuje ani zverejnenie portrétu v populárnych novinách. On však nie je jediným psychopatom vo filme. Nezvyčajne (ale nie výnimočne) tu vraždí celá rodina. Hoci to vyzerá prehnane, je to v dokonalom súlade s extrémnou a nekompromisnou víziou režiséra Toba Hoopera, ktorý vytvoril početnú rovnováhu (hoci iba na krátky čas) medzi lovcami a korisťou. Dôležitejšie však je, že film autoritatívne ohlasuje prítomnosť takých miest v Amerike, kde podobní vrodení úchylní šialenci môžu prežiť celý život v štruktúrovanom sociálnom poriadku. Blázni na úteku, či sérioví vrahovia sa musia zo spoločnosti buď celkom vyčleniť, alebo musia zatajiť svoje vlastnosti. Hooper tu vytvára funkčnú otvorenú skupinu, ale natoľko vychýlenú od našej predstavy spoločnosti, že si neuvedomuje základné pravidlá; preto jej členovia nemajú slabosti vrodené iným vrahom, ako je potreba ostať neidentifikovaným alebo zabiť niekoho špecifického. Ak neberieme do úvahy jeho technické nedostatky, ešte stále predstavuje najmučivejší a najdesivejší film, aký sa kedy nakrútil. ___ Uvedenie The Texas Chain Saw Massacre - snímke kľúčovej pre ďalší vývoj hororového žánru, rovnako ako komerčne nesmierne úspešného podniku - prebudilo mnohé spory a následné zákazy, a to najmä vo Veľkej Británii, kde sa práve rozbiehala kampaň proti brutalite a obscénnostiam vo videofilmoch. Hooperov snímok je esenciou vizuálneho násilia jednej éry. Bol uvedený v Cannes, kópiu drží vo svojich zbierkach Múzeum moderného umenia v New Yorku a kritičku Carol Cloverovú inšpiroval k slávnemu knižnému premietaniu (Men, Women, and Chain Saws; 1992). Preslávenosť filmu určilo niekoľko vecí. The Texas Chain Saw Massacre otvára prehlásenie, že snímka je založená na skutočných udalostiach, čo jej dodáva punc dokumentu. Tobe Hooper v niektorých scénach (spravodajstvo o vykrádačoch hrobov, obrazy zmätených obetí prchajúcich sporadicky presvetľovanou nocou) skutočne narážal na „kariéru“ sériového vraha Eda Geina, ktorý inšpiroval tiež Psycho (1960) a The Silence of the Lambs (1991). Hneď prvá akčná scéna filmu naznačuje, že pôjde o kombináciu dvoch subžánrov „slasher“ a „splatter“; avšak Hooper oboje prekračuje. 80% (30.12.2011)

Po zhlédnutí remaku (který se mi velice líbil) mohu doporučit i tuto americkou hororovou klasiku, kde je schéma samozřejmě podobné, ale každý z těchto filmů je natočen odlišným způsobem (remake není přesný kopírák). Tuto atmosférickou podívanou, která je na svou dobu kvalitně natočená hodnotím 4 hvězdičky… (19.03.2011)

Texaský masaker som videl prvýkrát, zhruba sedem rokov dozadu a moc sa mi nepáčil. Ani už neviem prečo. Dnes, približne o štvrtej ráno som dostal chuť na niečo drastického, tak som oprášil staré DVD, skúsil ho znovu a uznávam; je to veľmi, veľmi nepríjemná, drsná, odporná depka - vrchol svojho subžánru. Prototyp snímku, len pre silné nervy. Takú hnusnú, špinavú atmosféru nemá žiadny film. (16.06.2013)

Teda trošku mě tady u tohohle zarazilo, že remake je naprosto jinej a dokonce jsou i jiný postavy a jinej průběh, ale to mi nikterak nebránilo abych se pěkně dostal do příběhu a do pěkný atmosféry, kterou ty nový horory dneska už holt nemaj. Nicméně mi to čekání, kdy se v podstatě nic moc neděje, začínalo mírně vadit, protože to trvá hezkou řádku minut, než se začne opravdu něco dít a následující honička v lese mi přišla zase mírně přetáhnutá, ale i tak se jedná o nadprůměrnej starší horor, kterej sice ten novější remake nepředčí v trikách a krvavejch scénách, ale atmosféru určitě už jo (12.08.2007)

Tenhle texaský masakr není vůbec žádnou peckou. Pochválit můžu ještě větší šílenost hlavního padoucha s pilou a ostatních herců v záporné roli. Film je brutální, ale příběh, spracování a tak mě nějak nenadchlo. Film ubíhal pomalu, což na krátkou stopáž filmu je průšvih. Jinač to šlo a je to klasika no. U mě ale jen 52% = *** (20.11.2012)