Texaský masakr motorovou pilou

Texaský masaker som videl prvýkrát, zhruba sedem rokov dozadu a moc sa mi nepáčil. Ani už neviem prečo. Dnes, približne o štvrtej ráno som dostal chuť na niečo drastického, tak som oprášil staré DVD, skúsil ho znovu a uznávam; je to veľmi, veľmi nepríjemná, drsná, odporná depka - vrchol svojho subžánru. Prototyp snímku, len pre silné nervy. Takú hnusnú, špinavú atmosféru nemá žiadny film. (16.06.2013)

Překvapení. Na klasické bázi hloupého béčkového horůrku s typicky nemožně jednajícími postavami tvořícími ústřední partičku obětí nabízí TMMP nejednu scénu krásné obrazové poetiky (např. vstup do domu), celkovou dějovou kompozici orientovanou na centrum tvořené domem, skvěle provedený závěr a mimořádně silnou scénu se stopařem - je přímo hmatatelně cítit, že stačí jeden magor s kudličkou a čtyři lidi jsou najednou obludně bezmocní. Nejlepší komentář: fleker. (30.10.2015)

„RÁD DOSVEDČÍM SPOLOČENSKÝ VÝZNAM TOHTO FILMU NA KTOROMKOĽVEK SÚDE.“ – Stephen King. ___ Príbeh, voľne spočívajúci na brutálnych zločinoch sériového vraha Eda Geina, nemôže byť jednoduchší. Jedno po druhom odchádzajú deti do susedného domu, kde podstupujú strašnú smrť v rukách Leatherfacea, jediného tradičného hororového psychopata, ktorého hrozivú prítomnosť nezmenšuje ani zverejnenie portrétu v populárnych novinách. On však nie je jediným psychopatom vo filme. Nezvyčajne (ale nie výnimočne) tu vraždí celá rodina. Hoci to vyzerá prehnane, je to v dokonalom súlade s extrémnou a nekompromisnou víziou režiséra Toba Hoopera, ktorý vytvoril početnú rovnováhu (hoci iba na krátky čas) medzi lovcami a korisťou. Dôležitejšie však je, že film autoritatívne ohlasuje prítomnosť takých miest v Amerike, kde podobní vrodení úchylní šialenci môžu prežiť celý život v štruktúrovanom sociálnom poriadku. Blázni na úteku, či sérioví vrahovia sa musia zo spoločnosti buď celkom vyčleniť, alebo musia zatajiť svoje vlastnosti. Hooper tu vytvára funkčnú otvorenú skupinu, ale natoľko vychýlenú od našej predstavy spoločnosti, že si neuvedomuje základné pravidlá; preto jej členovia nemajú slabosti vrodené iným vrahom, ako je potreba ostať neidentifikovaným alebo zabiť niekoho špecifického. Ak neberieme do úvahy jeho technické nedostatky, ešte stále predstavuje najmučivejší a najdesivejší film, aký sa kedy nakrútil. ___ Uvedenie The Texas Chain Saw Massacre - snímke kľúčovej pre ďalší vývoj hororového žánru, rovnako ako komerčne nesmierne úspešného podniku - prebudilo mnohé spory a následné zákazy, a to najmä vo Veľkej Británii, kde sa práve rozbiehala kampaň proti brutalite a obscénnostiam vo videofilmoch. Hooperov snímok je esenciou vizuálneho násilia jednej éry. Bol uvedený v Cannes, kópiu drží vo svojich zbierkach Múzeum moderného umenia v New Yorku a kritičku Carol Cloverovú inšpiroval k slávnemu knižnému premietaniu (Men, Women, and Chain Saws; 1992). Preslávenosť filmu určilo niekoľko vecí. The Texas Chain Saw Massacre otvára prehlásenie, že snímka je založená na skutočných udalostiach, čo jej dodáva punc dokumentu. Tobe Hooper v niektorých scénach (spravodajstvo o vykrádačoch hrobov, obrazy zmätených obetí prchajúcich sporadicky presvetľovanou nocou) skutočne narážal na „kariéru“ sériového vraha Eda Geina, ktorý inšpiroval tiež Psycho (1960) a The Silence of the Lambs (1991). Hneď prvá akčná scéna filmu naznačuje, že pôjde o kombináciu dvoch subžánrov „slasher“ a „splatter“; avšak Hooper oboje prekračuje. 80% (30.12.2011)

Priama, reflexia násilia a hrôzy v naturalistickej podobe, aj tak sa to dá nazvať, ale...Po začiatku kde sa nám do hlavy vtĺka, že film je podľa skutočnej udalosti(ale tie kecy o tom stoja zato) prichádza na rad dlháááá nudná pasáž v časťami niečoho čo nás môže zaujať v podobe asi tak jednej hodiny- Nudné pasáže tipu, že pozeráme ako sa skupinka ľudí "rozpráva" so stopárom na ktorom je vidno že je dosť mimo :) nie že by ho vyhodili, urobia to až potom keď začne šermovať s britvou. Potom nudná pasáž, keď skupinka ľudí obdivuje dom a "krásy v ňom". Možno si vám poviete, že sú to iba dve scény, ale oni sú dobovo dlhé asi hodinu. Potom na rad prichádzajú scény už so spomínaním Hewittom, ktorý svoje obete nešetrí a budeme mať možnosť si to vychutnať. Vo filme neuvidíme skoro žiadnu krv ale tie akcie ktorá nám ukazuje Thomas stoja zato. Škoda, že to tiež nie je na lepšej úrovni. Už aj v 74-tom platilo, že obete sú sprosté a namiesto toho aby utekali v dome smerom von, tak sa obeť rozbehne na poschodie a vyskočí z okna. No má to logiku? Tento záber nám režisér ukazuje zámerne len kvôli tomu, aby sme uvideli dve telá v štádiu rozkladu. Možno to je pre niektorých priamočiary masaker ale je totálne bez myšlienky a s kopou nudných pasáží so zábleskami niečoho čo by malo byt to pravé orechové. V mnohých scénach je vidieť ešte nedokonalosť režiséra Tobe Hoopera. Ale čo by sme chceli čakať v roku v ktorom bol film natočený? Aj keď je to film taký aký je, jedno nemôže nikto zaprieť, tento film sa stal prevratom v hororovom žánre. Samotný názov film Texaský masaker už vzbudzuje rešpekt. Hooper nám ponúkol mystiku, úchylnosť, skoro žiadnu krv, nechutnosť, ale aj nedokonalosť a nezmyselné scény. Celá recenzia: TU (15.07.2007)

Zo začiatku to pôsobí ako komédia (psychopat si reže ruku, v rádiu ide nejaký hippie-popík a všetci majú na tvári grimasy), ale potom to príde. Od prvého napichnutia na hák. I keď tam nie je skoro ŽIADNA krv, je to asi najbrutálnejší film, aký som videl. Po dopozeraní som mal takú chuť zapnúť si nejakú pozitívnu komédiu ako nikdy predtým. Tento film je fascinujúci, jeho atmosféra je úžasne brutálna a je nakrútený neuveriteľne realisticky. Majstrovstvo vo svojej kategórie a jeden z najlepších filmov všetkých čias. (12.10.2005)