Bezstarostná jízda

Je to len pár dní, čo nás po ťažkej chorobe, navždy opustil hollywoodsky herec a režisér Dennis Hopper. Tak som si povedal, že si konečne pozriem jeho slávny film "Bezstarostná jazda". Už asi zo tri krát som sa o to pokúšal, ale nikdy som to nedotiahol do konca. Až konečne teraz. No moje pocity z tohoto diela nie sú nijak vzrušené. Nie, nie. Toto je filmová klasika, ktorej neviem prísť na chuť. Posolstvo rebelie, nehasnúcej mladosti, slobodného ducha dokážem oceniť, ale špinavý svet smradľavých hippiesákov je mi cudzí, odporný. Len z rešpektu ku veľkým menám, ktoré sú uvedené v titulkoch, dávam tomuto kvetinovému, motorkárskemu roadmovie tri hviezdičky. *** (08.06.2010)

Roadmovie z konce 60. let, takže je jasné, že pojednává o oné generaci květinových dětí - hippísáků, kteří než aby pracovali, raději se jen tak potulovali, experimentovali s drogama a láskou. Všimněme si Jacka Nicholsona, který zde má sice menší roli, ale zase z ní vyždíme co jde. Takže doporučuji zejména všem volnomyšlenkářům, anarchistům a podobné havěti. (07.10.2009)

Road movie s prenádhernou muzikou 60. rokov a s hercami, čo to vedia pekne roztočiť. Dejovo je snímok síce trocha slabší, vlastne je to len o chlapíkoch, ktorí sa rozhodli prejsť z bodu A do bodu B a cestou stretávajú rôznych ľudí a zažívajú rôzne príhody, ale aj napriek tomu je tu veľa vecí hodných zapamätania, napr. hlášky o slobode, Nicholsonov výklad teórie o mimozemšťanoch, LSD úlet... Záver je šokujúci, strhujúci, ale tak to malo byť. Vlastne až tu divákovi dôjde, ako to je vlastne s tou slobodou, že ide o niečo zdanlivé, neuchopiteľné a hlavne, že si len myslíme, že ju máme. Veľký odkaz. 80/100 (24.06.2015)

I když svět na dvou kolech mi neříká zhola nic, tenhle film ano. A to i přes poněkud vyčichlé filozofování 60.let. Nevím, co je pravdy na zkazkách o zhulenosti štábu i herců, každopádně film má ve své jednoduchosti, styl, nápad, směr atmosféru i poselství a asi málokdo si dokáže opravdu uvědomit co ve své době mohl znamenat. (22.04.2006)

Opojná atmosféra slobody, trávy, piesní (jednu z piesní psychedelickej kapely Fraternity of Man pod názvom Don’t Bogart That Joint, použitej vo filme, neskôr mimochodom celkom vtipne prespieval Pavel Bobek pod názvom Poď stoupat jak dým), slobody bez strechy nad hlavou a života na americkom vidieku. Striedajú sa tu hipícke komunity, drogové opojenie, voľná i predajná láska a buranskí, nenávistne naladení farmári, nedôverčivo pomrkávajúci na módne trendy valiace sa Amerikou. Toto však nie je len biblia Hippie- Typy štýlu, skôr epizóda ukazujúca, prečo sa z komunity večnej voľnej lásky, kvetín a marihuanovej radosti vyvvinuli pomerne rýchlo márnomyseľní Yuppie. Nuž veď dej to sám ukazuje: najprv si treba zarobiť nejakým veľmi výnosným kšeftom, najlepšie na hrane alebo za hranou zákona (aby sme sa moc nenarobili a dobre vyzerajúce fazóny tiel a tvárí zachovali) veľké prachy. Potom si za ne kúpiť poriadne fáro, motorku aby každý mohol čumieť ako puk na to ako sa odťažito a cynicky prúdi cestami-necestami. Žiadna kunda pred Nami a Našimi nafúkanými, všeznalými a peniazmi naplnenými Egami neujde suchá. Kdeže partnerstvo, my jupíci zarábame ťažké prachy a tak si chceme primerane užiť. Manželstvo kľudne venujeme buznám - veď vychádzame z ideálov rovnoprávnych kvetín! Nuž a keď sú problémy, nájdeme si právnika, kúpime mu nejaký ten koks, nech si užije, zarehlíme sa s ním. Ako dobrý kamoš nás vytiahne zo všetkých prieserov, za ktoré nech trpí ten plebs, čo nikdy nepochopil naše slobodomyseľné ideály o večnej láske, estetickej kvetinovej výzdobe a opojných adrenalínových zážitkoch. Hlavne nezabúdať, že všetko treba užiť. A kto si neužíva nech bárs aj zdochne. (20.08.2014)